Tento televízny úlet získal lukratívne miesto priamo počas sobotného prime-timu, teda v čase, keď hlavná konkurencia je zvyknutá vysielať veľké filmové ťaháky. Už minulý rok sa Jojke nezvyčajný krok – vysielať vlastnú seriálovú produkciu v podobe čiernej komédie Hrobári – oplatil.
Vtedy však bola situácia odlišná. Vysielala sa snáď najúspešnejšia sezóna Talentu, ktorá robila silnú nábehovú krivku pre Hrobárov a tí si získali pomerne slušnú priazeň publika, hoci tento seriál spôsobil poriadny rozruch svojím štýlom humoru. Teraz je Uhorčík v horšej situácii, keďže nemá silného predskokana a nevýkonná Zlatá maska sa vysiela až po ňom.
Ďalší experiment
K dobru treba prirátať, že Jojka opäť prináša do stojatých slovenských televíznych vôd snahu o inováciu. Práve ona je známa tým, že rada experimentuje so seriálovými formátmi aj za cenu tvrdej kritiky zo strany divákov, ale aj rizika nižšej sledovanosti. Za posledné roky sa jej obrazovkami prehnali rôzne žánre, rôzne spracovania. Očividne má však silnú snahu vtrepať do priazne publika dobrý komediálny humor, čo je na Slovensku extrémne ťažké. Ba priam až nemožné. Všetky televízie sa viac či menej snažili osloviť našincov sitkomami, väčšinou neúspešne.
Zdá sa, že v slovenských podmienkach je toto prekliaty žáner. Komediálny formát má svoje pevné a tvrdé pravidlá a hlavne nastavený rytmus gagov, vtipov, narážok, ktorý, ak sa dodrží, môže znamenať úspech. Najdôležitejšie je trafiť sa do gusta publika. Tvorcovia v tomto smere idú s kožou na trh a do veľkého rizika.
Predsalen, najhoršie asi je, keď namiesto sálv smiechu prichádza trápne ticho a kritika. Slovenskí tvorcovia a televízia majú bohaté skúsenosti práve s touto odvrátenou stranou. Väčšinou sa na nich znesie veľká vlna posudzovania. No aj napriek tomu sa televízie snažia každú sezónu priniesť viacero komediálnych seriálov, aj za cenu neúspechu.
Foto: TV JOJ
Jednoduchý humor ako liek na koronu?
Najnovší televízny prírastok – Uhorčík – prichádza v čase, keď nálada v spoločnosti kvôli pandémii je viac ako bezútešná. Je cítiť obrovská frustrácia, napätie, strach a z toho plynúca negatívna energia, ktorá sa prejavuje nikdy nekončiacim posudzovaním obsahu na obrazovkách. Jojka od začiatku svoj nový seriál definuje jasne a zrozumiteľne, aby nedošlo k omylu, že nepochopila historické súvislosti. Uhorčík je príbehom, ktorý sa nikdy nestal, ale pobaví. Aspoň by mal.
Je úplne štandardné všade vo svete, že komediálny seriál silno paroduje svoju históriu a osobnosti, ktoré sa v nej vyskytli. V tomto smere išli tvorcovia správnou cestou. O námet a scenár nového seriálu sa postaral René Štúr, ktorý má na svojský humor talent a tiež televíznu prax. V spolupráci so Sväťom Malachovským či s Mariánom Labudom ml. v hlavných úlohách prinesú na obrazovky bežne nevídaný formát v podobe ľahkej, oddychovej slovenskej paródie na zbojnícke výčiny Jánošíkovej družiny, v ktorej sa historické fakty rozchádzajú a dozvedáme sa, že skutočným lídrom a lišiakom v jednej osobe nebol Jánošík, ale Uhorčík. A ten je stále o krok vpred. Až tak, že svoju dobu predbehol a zostal nepochopený celou družinou.
Napriek tomu sa s láskou stará o Jánošíkov imidž a snaží sa z neho vykresať vzor, ktorý by mohli nasledovať generácie. Je krôčik od úspechu. Už len ukočírovať Hrajnohu (Marián Labuda ml.), Slotovčíka (Tomáš Bezdeda), Ilčíka (Martin Mihalčín), Hendykepčíka, Rapčíka(Nathael Luciano Tsimbazafy), Gejdošíka (Sväťo Malachovský)a pospolitý ľud. Potom grófa (Sväťo Malachovský) a grófku Somlónyi (Henrieta Jančišinová – Kolláriková), ich dcéru (Karin Haydu) a hordu drábov pod vedením Csákyho (Jozef Adamčík). A ešte k tomu konkurenčnú zbojnícku družinu… Aj keby to Uhorčík všetko zvládol, čaká ho najväčšia výzva – jeho dvojča Brigita. Jasnovidka a ježibaba, ktorá má Uhorčíka na háku.
Dvanásťdielny Uhorčík je pretkaný ľudovými piesňami a tancami profesionálov a tvorcovia do deja zakomponovali prvky folklóru s autentickými kostýmami zbojníckej doby. Prepojenie súčasnosti s minulosťou, prostredníctvom satirických gagov, má ambíciu poskytnúť divákom všetkých vekových kategórií priestor na uvedomovanie si rozdielnosti vnímania života kedysi a dnes. Ide tak o jedinečný námet s potenciálom historicko-politickej satiry, s vyjadreniami niektorých súčasných politických postáv, ktoré v spoločnosti rezonujú.
Foto: TV JOJ
Toto tu ešte nebolo!
Po prvej časti treba povedať, že takýto seriál na slovenských obrazovkách ešte neobjavil a jednoznačne ide o „bizár“ tohto roka. Avšak v tom v najlepšom slova zmysle. Ide o ďalšie vybočenie, lepšie povedané, rovno o poriadnu serpentínu zo zabehnutých spôsobov nakrúcania a najmä vnímania seriálov na Slovensku.
Televízie sú v nezávideniahodnej situácii, keď je na ne vyvíjaný enormný tlak produkovať „univerzálne“ seriály, ktoré zasiahnu, čo najväčšiu divácku základňu, aby si dokázali týmto spôsobom na seba zarobiť a zároveň musia prejsť skúškou sympatií. V rámci obrovskej žánrovej obmedzenosti, s ktorou musia naši tvorcovia pracovať, je priam nemožné dlhodobo prinášať iba vzťahové seriály. Je preto prirodzené, že paleta žánrov je čoraz rôznorodejšia. A to je dobre. Uhorčík v tomto smere spĺňa všetko.
Tvoriť humor je nadľudský výkon, najmä u nás
Remeselne ide o naozaj dobre spracovaný počin. Pritom sa to nemusí laickému oku zdať ako pravdivé tvrdenie. Nový jojkársky seriál v rámci definície žánru sa trafil do čierneho. Scenár je skutočne dotiahnutý a vyšperkovaný do posledného detailu. Asi len málokto si uvedomuje, že napísať repliky do 40-minútovej epizódy je priam nadľudský výkon, pripočítajúc podmienky, ktoré musia tvorcovia splniť, aby z toho bol dobrý sitkom.
To znamená, že v pravidelných intervaloch musia prichádzať vtipné vsuvky, vypointované situácie, k tomu treba zosúladiť aj vizuálnu stránku veci, teda strih a vykreslenie scénky. Navyše pri Uhorčíkovi tvorcovia musia chrliť gagy v dvojnásobnej dĺžke ako býva štandard pri zahraničných formátoch. Aj tie najväčšie svetové komediálne seriály majú celkovú dĺžku maximálne dvadsať minút.
Začiatok seriálu ukázal prerod lokálnej hudobnej „hippie“ kapely na obávanú zbojnícku skupinu, ktorá je tŕňom v oku grófa Somlónyiho a jeho hlavného drába Csákyho. Všetko riadi Uhorčík, pretože Jánošík je iba mediálna bublina, okolo ktorej sa všetko síce točí, no za nitky ťahá niekto iný. Zrozumiteľne sa predstavili všetky postavičky, ktoré budú divákov počas nasledujúcich týždňov divákov sprevádzať, samozrejme, s patričným vyhroteným popisom. Nakoniec ešte divák dostal recept na zbojnícky guláš, aby sobotný večer dostal svoju absurdnú bodku.
Normálnosť je zakázaná
V tomto seriáli nie je nič normálne, každý detail je bagatelizovaný. Všetko ako z poučky pre prípravu komédie. Obsahuje narážky na celé spoločenské, ale aj politické spektrum. Od robenia si žartov z Európskej únie, utečeneckej krízy, vykreslenia útlaku Slovákov v čase Uhorska, ale súčasnej pandémie až po očividnú inšpiráciu vybraných charakterov v niektorých politikoch. Ako napríklad Slotovčík v podaní speváka Tomáša Bezdedu. Asi len málokto by čakal, že z utiahnuto pôsobiaceho speváka zo Superstar niekto dokáže vydolovať humor a naučené repliky.
Každá jedna postavička je svojím spôsobom zaujímavá a má jasne vyskladaný charakter. Samozrejme ide o nesúrodú skupinku, ktorá je na míle vzdialená nebojácnym hrdinom. A to je najviac vtipné. Kooperácia medzi nimi funguje na jednotku. Samozrejme exceluje René Štúr, ktorého komediálny vklad je nespochybniteľný, čo sa ukázalo už viackrát na televíznych obrazovkách. So Sväťom Malachovským už vytvorili mnoho ikonických postáv.
Jeho Tomáš Uhorčík, ktorý evidentne preferuje urastených terchovských šuhajov ako švárne devy jednoducho ide bez prestávky. Vkuse ponúka dôvod na aj schuti zasmiať, inokedy len pousmiať, občas vyšumia dobre mienené vtipy dostratena. Všetkému dodáva nevšedný fyzický prejav a môže evokovať napríklad Jacka Sparrowa z Pirátov Karibiku, ktorému život neopakovateľne vdýchol Johnny Depp a stal inšpiráciou pre mnohých humoristov. Scenár nedovolí divákovi vydýchnuť, stratiť pozornosť, bez prestávky sa sypú informácie spojené s humorom. Ono, tento seriál treba aj počúvať, nielen analyzovať, či je vtipný alebo nie.
Vytŕča aj predstaviteľ Csákyho – Jozef Adamčík, ktorý svojou gestikuláciou, prejavom dodáva svojej postave neopakovateľné vykreslenie. Hodnoverne vytvoriť komediálnu postavičky je možno neraz ťažšie ako pri vyhrotenej dráme. Treba kvitovať zloženie hercov, ale aj nehercov. Všetci dostali priestor sa ukázať a za nehereckú časť treba povedať, že veľmi milo prekvapili.
Uhorčík je veľmi zaujímavý, pre mnohých, nestráviteľný, počin, ktorý však zrejme nebude dlhodobo valcovať rebríčky sledovanosti. Opak by bol naozaj prekvapením. Prvotná zvedavosť divákov prinesie zaujímavé čísla, no dá sa očakávať z predchádzajúcich skúseností, že negatívne naladený slovenský divák presvedčí samého seba o tom, že tento seriál nestojí za pozornosť a je primitívny a radšej si dá tú prácu „hejtovať“ ho na sociálnych sieťach.
Foto: TV JOJ
Verdikt
V seriáli je namiešané všetko, ako má byť. Mieša sa vtip s pocitom trápna, narážky s tými menej vydarenými. Situácie, ktoré zaberú, inokedy nie. Lenže v správnom sitkome to tak má byť. Celospoločenská nekorektnosť dáva možnosť prinášať hlášky, ktoré na striedačku zabavia každého. Navyše to vizuálne nie je vôbec zlé. Je evidentné, že tvorcovia sa inšpirovali zahraničím, mieša sa tu hudba a prestrihy na vyhrotenie, doplnené o groteskné prejavy postáv, čo je takisto novinka pre nášho diváka.
Tento seriál prináša opäť niečo nové. Bez problémov sa dá na ňom pobaviť, len ho netreba silou mocou analyzovať. Najmä je to cielene takto natočené. Nejde o chybu procesu. Veď aj tie najväčšie zahraničné hity majú rovnaký základ a celý svet sa na nich šklbe smiechom. Tak prečo by sme nemohli aj my? Pravdou je, že skutočne ide o niečo, čo sa doteraz obrazovkami neprehnalo, poriadna groteska je skôr záležitosťou divadelných dosiek a pretvorenie do televíznej podoby sa nemusí úplne vydariť.
V prípade Uhorčíka to vyšlo. A iste sa objavia aj zakopnutia. Herecky všetko funguje, postavy sú prepracované a pripravené utiahnuť dvanásť častí. Námetov na humor je takisto priehrštie z aktuálneho, ale aj nedávneho obdobia. Slovenské publikum za posledné roky muselo zniesť viacero komediálnych seriálov, ktoré boli vyslovene zlé a neraz prevážil pocit, že by bolo radšej lepšie vyskočiť z obývačky cez zatvorené okno, ako sledovať ponúknutý program. Teraz sa to nestane. Uhorčíka si treba užiť, vypnúť všetky mozgové závity a nechať sa unášať zbesilou zábavou.