Hľadať
Notifikácie 📣

Chceš dostávať čerstvé novinky?

Sledujte nás
Nastavenia súkromia

Takto chránime tvoje údaje - GDPR

domov O seriáloch Televízia

Recenzia: Jojka zahnaná do kúta! Poradí si Jenny s markizáckou konkurenciou?

„V nočnej more sa vraj človek nemôže hýbať ani kričať, lebo je paralyzovaný. Telo spí, ale hlava je už hore. Nie som vo svojej izbe, ani vo svojej posteli! Kde mám pyžamo? Som vo vesmírnej lodi a letím na Pluto“. Prvá veta nového jojkárskeho seriálu Jenny, ktorý sa predstavil v špeciálnej premiére v nedeľu večer, nastavila štýl, v akom sa bude niesť tento nový televízny prírastok. Opäť sa totiž ukázalo, že Jojka jednoducho vie pripraviť niečo extrémne úderné a navyše s obrovským posolstvom. Podobne ako pri kriminálke Za sklom.

02.03.2020 07:00
jenny, seriál jenny, barbora očenášová, Foto:
Televízia JOj v nedeľu večer odpremiérovala svoju novinku Jenny.
debata

To, že nepôjde len o plytkú zábavu svedčí fakt, že televízia spojila sily s odbornými garantmi, aby sa zabezpečila prvotriedna kvalita a najmä nevšedná sonda do sveta detských onkologických pacientov a začalo sa nahlas a bez zábran hovoriť o témach, ktoré Slováci radšej so sklonenou hlavou prehliadajú. Na príprave seriálu sa aktívne podieľal Národný ústav detských chorôb s Doc. MUDr. Alexandrou Kolenovou, PhD. a Národný onkologický ústav v Bratislave.

Ťažká situácia pre Jojku

Jojka ešte pred uvedením Jenny zažila poriadne krušné chvíle, konkurencia nikdy nespí a do jarnej fázy televíznej sezóny Markíza vyrukuje hneď s dvoma novými seriálmi a množstvom ďalších premiér a nedala jej veľký priestor na manévrovanie. Keďže svoju vysielaciu štruktúru má preplnenú počas celého týždňa. O to väčší problém pre obe televízie je fakt, že vypustia do sveta seriály s rovnakou pointou.

Túto jar diváci, či chcú alebo nie, dostanú dávku ťažkých príbehov o detských pacientoch. Vznikla znova bizarná situácia v slovenských mediálnych vodách a úroveň trhu sa vrátila akoby o pätnásť rokov späť, keď televízie trápne proti sebe bojovali s rovnakým typom programov – kontajnerovými reality-šou a doťahovali sa o každého diváka.

Tentokrát Markíza nenechala nič na náhodu a predbehla Jojku a štart svojich nových pilierov oznámila veľkým treskom. V prípade Jojky bolo rozhodujúce, kedy sa objavia žánrovo podobné Červené pásky. Tie obsadili utorkové večery, kým druhá novinka Pán profesor dostala miesto v pondelok. Pôvodne sa zdalo, že sa oba „lekárske“ seriály postavia počas sebe, nakoniec Jenny dostala priestor v nedeľu prostredníctvom špeciálnej premiéry a šikovne predbehne markizácke novinky.

Rozhodnú diváci

Najdôležitejšie na celej vyhrotenej situácií je, že diváci dostanú šancu pozrieť si nové slovenské seriály bez toho, aby stáli proti sebe a rozhodnutie bude na nich, čomu dajú v najbližších týždňoch prednosť. Obom televíziám nezostáva nič iné, len pokorne čakať.

Následne sa Jenny presunie do stredajšieho vysielacieho slotu a bude sa vysielať po Novom živote. To, že ani Jojka nemala veľký priestor na špekulovanie vo vlastných radoch dokazuje zloženie programov počas celého týždňa. Pondelkom kraľuje Inkognito, od utorka do štvrtka sa vysiela už etablovaný Nový život. Pracovný týždeň, aktuálne, uzatvára komediálna miniséria Bola raz jedna škola. Tú 20. marca vystrieda nová ťažisková šou Zlatá maska (The Masked Singer), ktorá patrí medzi najsledovanejšie svetové šou.

Slovenských divákov čaká veľmi bohatá jar, ponuka programov sa javí ako najväčšia za posledné roky a prirodzene každá televízia chce byť jednotkou na trhu a pochváliť sa, že konkurenciu zadupala. Preto bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa výkony jednotlivých seriálov bude vyvíjať a ktorý z nich si bude môcť pripísať titul ako ten úspešnejší.

Rovnaká pointa, diametrálne odlišné seriály

Prvá epizóda Jenny však jasne ukázala, že hoci do vysielania pôjdu seriály s rovnakou témou, porovnávať jojkársku a markizácku novinku by bolo ako miešať hrušky s jablkami. Jenny je na prvý pohľad poňatá diametrálne odlišne ako Červené pásky, ktoré sa tešia silnému promovaniu a dá sa z nich súdiť, že Markíza pri nich inak otočila kreatívne kormidlo.

Premiéra seriálu predstavila Janu (Bára Očenášová), ktorej nikto nepovie inak ako Jenny. Je to 15-ročná vášnivá tanečníčka, žije len s otcom (Ján Koleník) a mladším bratom. Počas tréningu na tanečnú súťaž začne pociťovať slabosť a príznaky choroby. Postupne sa cíti čoraz horšie a Jennino telo v istom momente zlyháva. Aj keď dúfa, že je to len obyčajný vírus, z ktorého sa rýchlo vylieči, krutá realita onkologickej diagnózy prevráti život naruby jej aj celej rodine. Jej bytie sa rozdelí na „predtým“ a „potom“. Míľnikom, ktorý všetko mení, je leukémia.

Otec, ktorý už prišiel o manželku (Vlastina Svátková), sa cíti bezradný a mladšiemu bratovi chýba sestra. Po počiatočnom šoku v sebe Jenny objaví veľkú silu a rodina jej pomáha bojovať. Život je nevyspytateľný a aj v tom najhoršom období prináša čosi dobré. Jenny si v nemocnici nájde priateľa Olivera (Simon Štubniak) aj svojho strážneho anjela v podobe sestričky Laury (Táňa Pauhofová).

Slovenské reálie

Režisérom seriálu Peter Begányi (Naši, 1890), Jenny vychádza z rovnomenného kanadského seriálu, takže Slováci sa opäť dočkali adaptácie zahraničnej predlohy. Veľkou devízou vyznenia celého seriálu je fakt, že sa nakrúcal na bratislavských Kramároch, na onkológií. Zábery sú preto rýdzo realistické a podčiarkujú slovenskú realitu, ktorá nemusí byť vizuálne primárne hneď bezútešná.

Neukazujú sa žiadne hypermoderné nemocničné priestory, ale diváci sa ocitnú na reálnych izbách a chodbách, kde sa každý deň bojuje o život. V kombinácii s dvoma ústrednými postavami – Jenny a jej otcom, ktorí tvoria pilier celého príbehu sa prenáša akási prirodzená ťažoba a neutíchajúci pocit vzbudzujúci diskomfort. Je potrebné otvorene povedať, že niektorým rodinám jednoducho osud nedoprial život bez problémov a tento seriál je o nich.

Seriál Jenny Fotogaléria - 17 fotiek Všetky fotky
Barbora Očenášová v seriáli Jenny.

Príbeh, ktorý okamžite pohltí

Dej naplno vtiahne diváka, akoby bol on sám pacientom až cíti typický nemocničný pach. Atmosféra je priam schizofrenická, v tom najlepšom slova zmysle. Bezútešné zábery na nemocničné chodby, neraz rezignované mladé dievča predstavujú ťažké emočné podnety pre diváka a potom príde moment, keď útle dievča v sebe nájde obrovskú silu a mentálnu vyspelosť, aby potiahla aj svojho zroneného otca a celé okolie.

Tvorcovia sa rozhodli ukázať laickému publiku, ako vyzerá priebeh choroby, od prvotných príznakov, prvého prekročenia prahu nemocnice, diagnostiku, začiatok, priebeh liečby. Všetko je autentická sonda.

Scenár ako hlavná devíza

Hlavnou devízou je trefný scenár, ktorý je kombináciou vnútorných monológov hlavnej hrdinky a dialógov medzi ostatnými postavami. Pričom sa rozpráva neraz, pre dobro všetkých niečo iné, ako to, čo človek naozaj cíti. Bohatý vnútorný svet mladej pacientky dáva predstavu o jej prežívaní všetkého naokolo, nastavení jej mysle a neraz rúcajúcej sa psychiky.

Prefíkane a nenútene tento seriál edukuje, rozširuje obzory diváka. Aj keby veľmi nechcel, po skončení prvej časti sa mu viaceré myšlienky zavŕtajú hlboko do jeho vnútra. A pritom prvá časť je iba vrchol ľadovca. Tie najviac vyhrotené, ťažké príbehy a zápletky ešte len prídu.

Zároveň v sebe nesie istú dávku láskavého humoru, opodstatneného strachu a veľkej nádeje, že liečba zaberie a ťažko skúšanú rodinu nečaká ďalšia tragédia. Cieľom každého pacienta je zazvoniť si na zvonček na chodbe. Práve ten je symbolom prvého úspešného kroku k vyliečeniu, keď pacient odchádza domov.

Seriál, ktorý mapuje všetko a všetkých

V neposlednom rade sa príbeh zameriava aj na dopady pre zvyšok najbližšej rodiny. Otec, ktorý ani netuší, ako zvláda starosť o rodinu bez manželky a teraz dáva všetko na druhú koľaj a je s dcérou v nemocnici. Mladšieho brata, ktorému zrejme úplne nedochádza vážnosť situácie a babky, tá musí byť akýmsi tmelom v ťažkých časoch.

V prvej časti sa stihli mihnúť aj spolužiaci, teda najmä najlepšia priateľka Jenny a naznačiť rozpoloženie mladého a najmä zdravého človeka, ktorý sa nevie vyrovnať alebo pochopiť, čo všetko sa môže, ale nemusí stať.

Úvod do desaťdielnej série toho priniesol naozaj veľa a veľmi dobre si pripravil pôdu pre ďalšie pokračovanie, na ktoré prirodzene láka. Tí, ktorí okúsili začiatok, rozhodne budú zvedaví aj na pokračovanie, o ktorom sa dá tušiť, že má veľký potenciál.

Mladé talenty, ktoré potešili

Pozornosť na seba strháva práve začínajúca a talentovaná herečka Barbora „Bára“ Očenášová a jej seriálový otec Ján Koleník. Ukazuje sa, že u nás rastú kvalitní mladí herci. Na Očenášovej visí gro scén a ona ich s prehľadom zvláda a neruší žiadny neprirodzený prejav, prípadne afekt. Herečka strieda dejové linky plné entuziazmu a v sekunde prichádza obrovský smútok, fyzická aj psychická skľučujúca bolesť až sa zviera hrdlo. Práve to sú tie momenty, ktoré zasiahnu každého a nútia ho k zamysleniu o pointe celého života.

Nezaostáva ani Ján Koleník. Ten sa už predviedol počas posledných rokov v rôznych hereckých polohách a mohlo by vzniknúť presvedčenie, že už nič nové akosi „nedá“ na obrazovkách. Veľký omyl. Dá! Úloha Milana, zroneného otca, ktorý musí nájsť silu nielen pre seba, ale pre všetkých naokolo, mu sadla ako uliata. Jeho civilný, emotívny, láskavý až veľmi jemný prejav je výborným doplnkom k jeho seriálovej dcére a prostredníctvom tejto úlohy sa lámu predsudky o citlivosti a zaangažovanosti otcov v ťažkých chvíľach, keď ide o život.

Ozdobou je účasť Táne Pauhofovej v úlohe Laury, ktorá je má za úlohu ukázať život personálu v nemocnici a ich kľúčovú úlohu v liečení, ale aj vnímaní mladých pacientov. Nehovoriac o účasti Zuzany Kronerovej, vidieť ju na obrazovke je vždy sviatok. Druhá polovica epizóda ešte stihla vo väčšej miere predstaviť aj Jenninho nemocničného parťáka – Olivera (Simon Štubniak).

Sympatický výkon ďalšieho začínajúceho herca a muzikanta je akýmsi záchytným bodom pre Jenny, ktorá veľmi rýchlo pochopí, že existujú aj horšie podoby rakoviny a nikto sa pri diagnózach nerúca, berie ich s akýmsi, pre zdravého človeka ťažko pochopiteľným, stoickým pokojom. Zároveň v zdanlivo sterilnom prostredí môže preskočiť iskra a zrodiť sa láska. Trošku rozporuplne možno vnímať výkony postáv zo školy. Treba to brať však zhovievavo, všetky nedostatky plynú z neskúsenosti detských tvárí.

Negatívum

Rušivým elementom boli však použité hudobné motívy. Tie doslova v niektorých scénach trhali uši a pôsobili ako päsť na oko a veľmi zvláštne. Neraz kazili dojem z dobre zahratých dialógov, dokonca vytrhávali upriamenú pozornosť na dej. Potom však prišli scény s vhodne zvolenou hudbou. Epizóda tak pôsobila hudobne „rozhádzane“. Toto je typ seriálu, v ktorom nie sú nutné žiadne čudne vyznievajúce rytmické melódie alebo songy so spevom. Stačili by iba jemné, minimalistické, jednoliate, ale o to viac údernejšie vsunuté inštrumentálne „podmazy“, aby vyniklo emočné posolstvo. A to počas celých epizód.

Vo výbere hudby sa malo ísť rovnakou cestou ako pri kamere a celkovom vizuále, ktorý je poňatý minimalisticky, bez žiadnych efektných hier s kamerou. Ide skôr o statické zábery, ktoré majú zachytávať pointu dialógov a snažiť sa šíriť odkaz celého seriálu.

Verdikt

Jenny je mimoriadne ambiciózny počin a treba len chváliť aktivitu televízie, že sa pustila do projektu, ktorý má búrať mýty, vzdelávať, ukazovať tabuizované témy a najmä celá pointa seriálu má vyšší cieľ. Je pocta nielen malým statočným pacientom a ich rodičom, ale najmä obetavým lekárom, sestričkám, ktorí prežívajú každý jeden boj o život rovnako intenzívne ako najbližšia rodina. Patrí im najväčšie uznanie a nekonečná vďaka.

Všetkému kraľuje nádej, tak potrebná nádej za lepšie zajtrajšky. Tento seriál treba naplno vnímať, absorbovať, uvedomovať si dialógy, vzniknuté situácie, ktoré diváka dovedú k pocitu vďačnosti, že niečo podobné sa ho netýka a dúfať, že ani nezažije.

Seriál rozhodne patrí medzi jojkárske najlepšie počiny, pritom zas a znova televízia dokazuje, že sa nebojí ísť do žánrovo rôznorodých a na prvý pohľad rizikovejších produkcií. A tak to má byť!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Kronerová #televízia JOJ #Táňa Pauhofová #Ján Koleník #oseriáloch #seriál Jenny #Barbora Očenášová