Recenzia: Seriálová Trhlina dala tej filmovej takmer dokonalú bodku

, 25.09.2019 07:00
Trhlina
Zľava Matej Marušin, Dávid Hartl, Mária Bartalos a Tomáš Maštalír vo filme Trhlina. Autor:

Záhada zmiznutí viacerých ľudí v tribečských lesoch máta ľudí už niekoľko storočí. Pravda alebo vymyslené príbehy starých mám, ktorými strašili svoje okolie, aby sa netúlali horou? Je Tribeč nebezpečný? Alebo je to len neškodný les, ktorý má tu smolu, že mu prischla nálepka s hrôzostrašnými prívlastkami? Hovorí sa, že bez vetra sa ani lístok nepohne a okolo slovenského Bermudského štvoruholníka je tých záhad za posledných zopár storočí akosi priveľa a majú toho až veľa spoločného. Berie si hora svoje obete? Strašia ich duše v lesoch a číhajú na ďalšie? Na tieto záhady sa už roky hľadá akési vedecké a ľudské rozuzlenie. Pomôcť môže aj bestseller z pera Jozefa Karika, ktorý sa televízia JOJ rozhodla sfilmovať a sprostredkovať divákom jednu z najväčších záhad Slovenska.

Trhlina alebo slovenský pokus o nakrútenie vlastnej legendárnej záhady Blair Witch, ako ju mnohí nazývajú, sa stala priekopníkom v televíznej tvorbe a zároveň vyslala jasný signál, že náš divák veľmi rád prijme aj iný žáner ako len dookola ponúkané komediálne, drámy.

Mysteriózny triler s prvkami hororu bol skvelým osviežením stojatých vôd televíznej tvorby, ktorá posledné roky produkuje len stávky na istotu. Dobrou správou je, že postupne sa ľady pomaly, ale iste hýbu a v nadchádzajúcom období čaká slovenské publika žánrové spestrenie. Pozitívne je, že hoci Trhlina nemusí pre mnohých pôsobiť ako dokonalé dielo, je to prvá lastovička, ktorá dokázala strhnúť davy s tématikou, ktorá nemá u nás tradíciu.

Úspech na striebornom plátne

Začiatkom roka, keď vstúpila do kín v špeciálnom strihu ako celovečerný film, si vyslúžila rekordné počty divákov. Len počas úvodného víkendu si Trhlinu pozrelo 83-tisíc Slovákov, spolu s predpremiérami sa číslo vyšplhalo na 87-tisíc divákov. Celkovo film prilákal 262-tisíc divákov, ktorí chceli na vlastnej koži vyskúšať strach sálajúci zo strieborného plátna.

Strašidelné príbehy z Tribeča, teda územia ohraničeného mestami Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske, zároveň predviedli nový model náročnejšej produkcie. Pôvodne sa Trhlina nakrúcala ako trojdielna miniséria určená priamo do televízie. Až neskôr vznikla idea predstaviť tento ambiciózny projekt ako film v kinách a následne prilákať divákov ešte raz k sledovaniu formou rozšírenej verzie.

Možno toto je cesta pre mnohé budúce seriály, respektíve pripravované minisérie, pre televízie a tvorcov je zaujímavá alternatíva uviesť dielo niekoľkokrát v rôznych podobách a zabezpečiť tak finančnú návratnosť celého projektu. Týmto spôsobom sa otvára na Slovensku možnosť, konečne, prinášať žánrovo vyhranenejšie seriály, točené filmovým spôsobom a vo výsledku priniesť oku lahodiaci a moderne pôsobiaci vizuál.

Verzia pre televíziu

Nakoniec sa Trhlina uviedla ako dvojdielna miniséria s dlhšou stopážou oboch epizód, čo v konečnom dôsledku bolo aj v prospech veci. Celý príbeh sa zbytočne nenaťahoval a bol rozdelený do dvoch logických celkov. Kým prvá časť bola venovaná predstaveniu postáv, ich pohnútok konať tak ako konajú a príprava na cestu do tajomných lesov a najmä detailnému vysvetleniu „záchytných“ bodov celej tribečskej záhady, tá druhá bola venovaná ich strastiplnej ceste plnej strachu a desivých zážitkov, kde už nebol priestor na siahodlhé dialógy medzi postavami, ale išlo skôr o beznádejnú snahu dostať sa preč a v závere ponechať diváka v akomsi otvorenom konci, ktorý dával priestor na vlastnú fantáziu a vytvorenie si individuálneho konca. Prinútil aj k zamysleniu o celej tejto záhade, ktorá máta okolie už niekoľko generácií.

Prvá časť

Celé „seriálové“ spracovanie Trhliny sa dá presne rozdeliť na dve kvalitatívne rozdielne polovice. Prvá časť preukázateľne ťahala za kratší koniec oproti tej druhej. Na druhú stranu prvá 60-minútovka bola pre ostatný príbeh dôležitá, hoci mala viacero nudných a hluchých miest a divák mohol nadobudnúť pocit, že stráca niť a neustále čaká na niečo strašidelné a v podstate sa dočkal minima desivých momentov a bol evidentný dôraz na dramatickosť.

Bolo nutné sem „natrepať“, čo najviac zmysluplných dialógov a najmä zrozumiteľne rozbehnúť neskoršie pointy príbehu a vykresliť každú z pätice hlavných postáv v zložení Matej Marušin, Tomáš Maštalír, Mária Bartalos, Dávid Hartl a Juraj Loj. Možno aj preto prvá časť preukázateľne pôsobila nudnejšie. Sledovať rozbeh príbehu o nezamestnanom Igorovi (Marušin), ktorý postupne objavuje záhady pacientov, ktorí Tribeč prežili a sám sa až príliš ponára do tejto povery.

Pohltený vidinou senzácie a zarobenia peňazí sa preto púšťa s priateľkou Miou (Bartalos) do výpravy, z ktorej sa nemusia vrátiť. Na dvojicou visí nevyriešená Igorova drogová závislosť a práve tento fakt je akýmsi vyvážením celej záhady okolo tribečských lesov. Naozaj sa postavám dialo, to čo sa dialo alebo boli len nevedomky zdrogovaní Igorom, aby „vytrieskal“ z možného príbehu maximum? Neskôr sa pridáva aj skeptik Dávid (Maštalír), ktorý vehementne vyvracia všetky „duchárske“ historky a nahrádza ich logickými vysvetleniami. Štvoricu uzatvára Andrej (Hartl), ktorému pred rokmi v lesoch zmizol otec a odvtedy ho neúspešne hľadá a sám zažil niekoľko nevysvetliteľných udalostí, no vždy sa dostal bez zranení von.

Bolo zrejmé, že scenár má ambíciu poučiť aj neznalých divákov, ktorí o Tribeči buď vôbec netušili, bolo to osviežujúce aj pre tých, čo mali aspoň základné informácie a teraz dostali doslova podrobnú prednášku a vysvetlenia o pôvode krížov s detskými hračkami, opustených nemeckých osadách, príbehoch zmiznutých ľudí a ich tragické a desivé rozuzlenia.

Druhá časť

Dej bol skôr zameraný na počúvanie a vnímanie všetkých reálií predtým, ako sa rozpúta peklo v druhej časti. A to naozaj prišlo. Druhá časť bola, oproti tej prvej, poriadne akčná. Postavy sa dostali do pasce, z ktorej nebolo úniku. Tribeč ich pohltil a prišli aj scény plné strachu o život, plaču, sĺz a túžby dostať sa živý von.

Všetky vysvetlenia z prvej časti bolo potrebné, aby si divák zapamätal, lebo teraz dostali ten strašidelný efekt a boli hnacím motorom pre zaujímavo vyskladané scény plné nevysvetliteľných udalostí. Svetielka, dunivé zvuky, šepkanie, neskôr prelínanie časových ôs spoločne mali ambíciu tvoriť desivý mix a nevytvoriť priestor na upokojenie. Mnohé scény, ktoré v konečnom dôsledku nedostali bodku v podobe niečo strašidelného, boli vyprofilované tak, aby boli maximálne znepokojujúce a pri sledovaní panovala potrebná neistota a vnútorný nepokoj, ktorý si tento žáner vyžaduje.

V tomto smere sa Trhlina naozaj podarila. Režisér Peter Bebjak mal očividne premyslený každý záber, každé rozuzlenie aj za cenu, že dielo bude rozdelené akousi pevnou hranicou. Najprv prišlo predstavenie postáv a ich životov, následne prišiel na rad samotný Tribeč a artefakty v lesoch a až potom mohla prísť nefalšovaná akcia v druhej časti.

V neposlednom rade veľa spravil aj samotný vizuál minisérie, nakrúcalo sa na reálnych miestach v tajomných lesoch. Navyše v období, kedy dochádza k nevysvetliteľných zmiznutiam, o to viac Trhlina pôsobila autenticky a každý si mohol reálne siahnuť na tajomný les.

Záber z filmu
		Trhlina.
Záber z filmu Trhlina.
+11Herec Juraj
		Loj v Trhline.

Jedno mínus

Zaujímavé hry kamery, minimalistický soundtrack a hlavne podmanivé rušivé zvukové podnety počas celej „prechádzky“ lesom dávali Trhline ten správny drive a podobu, ktorú tento žáner potrebuje a na čom je postavený. A najmä táto kombinácia je už akýmsi nezmazateľným Bebjakovým podpisom v jeho filmoch a seriáloch. Je len veľká škoda, že práve „vedľajšie“ zvukové efekty, ktoré skvele vynikli v kine a tvorili 90% atmosféry počas vysielania v televízií zanikli.

V tomto smere bolo dobré, že dielo dostalo do kín a tí, ktorí ho videli, vnímali rôzne šepkanie, dunenie, šuchotanie a to dodávalo potrebnú neistotu v tom, či sa daná scéna neskončí niečím, čo ich prinúti vyskočiť zo sedadiel. Tento element akosi zanikol v televíznych prijímačoch. Škoda. Výrazne potešili nové zábery, ktoré vo filme neboli, mnohé z nich vybrané scény doplnili, iné zas predstavili a vysvetlili ďalšie záhady Tribeča.

Trhlina, nemusí byť dokonalým dielom v tomto žánri, spracovanie dostalo presne to, čo potrebovalo. Prelínanie časových období medzi súčasnosťou, keď sa Igor (Marušin) snaží odovzdať svoje svedectvo spisovateľovi Malému (Loj) a minulosťou, v ktorej si skupinka prežila peklo. Nazretie pod rúško celej záhady a následne vygradovanie plné momentov, pri ktorých sa dalo sem-tam slušne vyľakať.

Z hereckého obsadenie prirodzene vytŕčal Tomáš Maštalír, ktorý v poslednom čase sa profiluje ako herec znázorňujúci neprvoplánové postavy a podivné charaktery a ide mu to na jednotku. Príjemným prekvapením bola aj Mary Bartalos, ktorú diváci majú skôr zafixovanú ako Lindu z Oteckov, teda milú, usmiatu, energickú postavu, v Trhline jej Mia sadla a nevadil neraz ani miestami tvrdší slovník, vďaka tejto úlohe ju publikum mohlo spoznať aj v inej polohe, čo bolo len na prospech veci.

Verdikt

Slovenská televízna tvorby je nepochybne na prahu novej éry, ktorú Trhlina odštartovala. Je nespochybniteľné, že žánrovo oklieštená doterajšia ponuka bola len výhovorkou pre stanice. Diváci chcú nové príbehy a nové spôsoby spracovania, pričom mysteriózne projekty sa môžu opakovať. Slovensko má bohatú históriu, ktorá je poprepletaná rôznymi poverami, je len na filmároch, aby si dobre vybrali. Na Trhlinu sa dobre pozeralo, bolo to dielo, ktoré rozhodne neurazilo, zanechalo odkaz a stopu na divákoch, ktorí si ju iste radi, bez problémov, pozrú hocikedy v repríze.

Rýchly verdikt: Dôstojná prvá lastovička v žánri, ktoré má veľkú budúcnosť na Slovensku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#televízia JOJ #oseriáloch #miniséria Trhlina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku