Azda najviac zarezonovala epizódu so štátnou radkyňou Lujzou spred troch týždňov, ani nasledujúce časti nedali nohu z plynu dolu. Epizóda s názvom Troška lásky prilákala 260-tisíc Slovákov a uhrala ledva 15% podiel na trhu. Čo tvorcovia naservírovali divákom počas ďalších týždňov? Opäť sa dotkli korupcie, eurofondov, nechýbali oslavy MDŽ, babky demokratky, zosmiešňovanie angličtiny politikov, zmienku si odohral aj Vladimír Mečiar.
Diváci si už počas októbra museli zvyknúť na nový vysielací slot seriálu, teda vo štvrtok hneď po Inkognite, kde síce nedosahuje svetaborné hodnoty, avšak dá sa povedať, že výkon Ministrov sa začína stabilizovať, avšak na podpriemerných hodnotách pre hlavný vysielací čas.
Jedným dychom treba dodať, že práve pri Ministroch sa začína ukazovať, že ak to nie je seriál prvoplánovo pre masy, môže si nájsť svojich divákov a preto bude zaujímavé sledovať, ako bude Jojka k ich výkonom pristupovať. Posledné dve epizódy v cieľovke 12+ uhrali veľmi podobné výsledky.
Šiestu epizódu si začiatkom októbra pozrelo 211-tisíc Slovákov, s podielom 13.5%, siedmu časť o týždeň neskôr si celkovo prilákala 223-tisíc divákov (podiel 12.7%). Sledovanosť seriálu sa do počtu divákov teda začína stabilizovať a zrejme podobné hodnoty ich budú sprevádzať po zbytok vysielania.
Sú to však naozaj všetci diváci, ktorí seriál sledujú? Udomácni sa aj v slovenských televíziách trend, keď výkon seriálu sa nebude môcť posudzovať len podľa čísiel počas určeného času v televízii? Je slovenský mediálny svet pripravený túto zmenu? V zahraničí sa počas posledných rokov čím ďalej, tým viac mení pohľad televízií na meranie úspechu seriálu. Už to nie len o pohľade na výkon počas premiéry, ale aj odložená sledovanosť, reprízy, ale sledovanosť na internete.
A práve aj Ministri zrejme sú akousi prvou lastovičkou, ktorá ukazuje, že seriál môže byť úspešný aj na internete a vie zaujať mladšieho diváka. Mladšie ročníky, ktoré nesledujú programy v určený čas a hodinu, ale pozrú si ho podľa vlastných preferencií. Ministri majú slušnú sledovanosť v archíve, kde sa očividne skrýva kameň úrazu celej sledovanosti a práve na internete sa skrývajú desaťtisíce divákov, ktoré seriálu chýbajú v televízií.
Lenže na Slovensku je alfou a omegou cieľová skupina 12–54, ktorá je stále relevantným merítkom úspešnosti a ukazovateľom pre reklamných inzerentov, do čoho investovať. Ministri sa postupne vykrištalizovali ako formát pre menšinového diváka, ktorý sa dokáže odsobniť od prepierania politických tém a pozerá ho s patričným nadhľadom a neberie si všetko prehnane osobne, keďže tie momenty a časy si osobne prežil a vtedy mu nebolo do smiechu.
Kým nepríde k istej zmene pohľadu optiky zo strany reklamných inzerentov a aj televízií, tak podobne ladené seriály nebudú mať šancu na úspech a skončia podobne ako Ministri, teda na zdanlivom okraji záujmu a naďalej sa budú produkovať neškodné a plytké programy, ktoré budú stávkou na istotu a nebudú provokovať a prinášať kontroverzný obsah. Prinesú len tej ktorej stanici potrebné čísla a stále bude prevládať názor, že práve to je to, čo chce slovenský divák pozerať. Tento pohľad je však omylom, ktorý vzniká špecifickou situáciou v televíznom priemysle.
Ministri pokračujú premiérovou epizódou aj vo štvrtok večer. Tentokrát premiér Milanko bude v „smrteľnom“ ohrození života, keďže na udržanie preferencií si vymyslel oslavu MDD. Lenže nikdy nemal kiahne a jedno z deti mu ich „odovzdá“. Milanko sa k tomu postaví ako chlap a bude si uvedomovať vlastnú smrteľnosť a prehnaný strach z bacilov. Ostatní členovia vlády sa začnú obávať o svoju politickú budúcnosť. Bez premiéra sú stratení a treba skartovať a nájsť nového lídra, keby Milanko odišiel na druhý svet.