Televízia na sklonku nového roka zresuscitovala formát denného seriálu, ktorý na jej obrazovkách dlhodobo chýbal, navyše eufória z konkurenčného Paneláka už vyprchala. Načasovanie návratu tohto formátu bolo preto ideálne. Po mierne rozpačitom začiatku a chybičkách krásy sa však Oteckovia naplno rozbehli a stali sa valcom nielen vo svojom podvečernom slote. Počet divákov postupne z mesiaca na mesiac stúpal a nebolo nič výnimočné, keď si denný seriál púšťalo aj 500-tisíc Slovákov a porážal aj televízne spravodajstvo. Veľmi rýchlo sa stalo pravidlom, že v podvečer sa sledujú Oteckovia, tí najvernejší si teraz budú musieť počas leta nájsť inú kratochvíľu.
Zabudnuté staré úlohy
Z Oteckov sa v priebehu necelých šiestich mesiacov, keď boli na obraze, stal fenomén, ktorému sa nedalo vyhnúť. Nepotvrdili sa pôvodné úvahy, že najmä známejšia časť obsadenia bude mať problém, pretože ich tváre sú notoricky známe z iných slovenských seriálov, ako bolo napríklad Búrlivé víno. Herci Filip Tůma, Vladimír Kobielsky, Braňo Deák, ale aj Monika Hilmerová sa svojim prejavom dokázali veľmi rýchlo vymaniť z prekliatia predchádzajúcich úloh, na ktoré si dnes spomenie len málokto.
Samostatnou kapitolou je Zuzana Mauréry alias Tamara. Tá so svojím excelentným hraním si kradne pozornosť v každej scéne na seba. Ľahkosť jej prejavu je úctyhodná. Slovensko tiež spoznalo nový herecký objav, ktorý doteraz skôr pútal pozornosť svojim hlasom ako skvelý dabingový herec – Marek Fašiang.
Príbehy štvorice otcov, ktorí sú v rôznych životných situáciách, vytvoril zaujímavú a najmä rôznorodú mozaiku. Tá dala možnosť divákom vybudovať si vlastné preferencie a sympatie. Jednotlivé zápletky so cťou bojovali s úskaliami, ktoré denný seriál ako formát prináša. Aj napriek tomu sa diváci dočkali viacero zaujímavých a rýchlych zvratov, silných príbehov, ale aj humorných vsuviek. Tie častokrát veľmi trefne reflektovali úplne obyčajný život. Prvá séria mala byť pôvodne 80 epizód, vďaka obrovskému úspechu ju televízia predĺžila o ďalšiu tridsiatku príbehov.
Práve na epizódach, ktoré boli súčasťou bonusového balíka, bolo cítiť, že scenáristi museli nasilu dej naťahovať. Zreteľne bola cítiť hranica, kde sa dej zlomil. Prvá séria by mohla dostať prívlastok pred a po 80 epizódach. Prestávka vo vysielaní prišla v pravej chvíli. Pre zabezpečenie úspechu ďalších sérií bude preto veľmi dôležité ustrážiť počet odvysielaných epizód a hlavne lepšie rozložiť ich dynamiku. Oteckom pomohla evidentne dobrá réžia a nastavenie systému nakrúcania, z odvysielaných častí bolo vidno, že všetko funguje ako má.
Úspech sa skrýva v postavách
Úspech Oteckov ťaží aj z hereckého obsadenia, kombinácia známych a nových tvári vytvorila zaujímavý mix. Tůma dal svojmu Vladovi priam neopakovateľný prejav, ktorý určite jedného dňa zľudovie. Spolu s Hilmerovou vytvorili explozívnu dvojicu, ich „doťahovačky“ akoby ani nehrali. Deák prešiel zaujímavou premenou. Spočiatku sa zdalo, že sa len veľmi ťažko pasuje s úlohou Alexa – povrchného dobyvateľa ženských sŕdc, ktorého hlavným nepriateľom sú záväzky. Postupne sa jeho charakter začal sympaticky meniť, až sa vyprofiloval na otecka na plný úväzok.
Pričom je v akomsi úsmevnom protiklade s jeho predchádzajúcim životom, ktorý mu evidentne chýba. Po boku Deáka dostala priestor ďalšia nová tvár – Jana Kovalčíková. Jej Ema si ukradla nielen Alexove srdce, ale vydobyla si aj jeho rešpekt. Kovalčíková by mala dostať ešte väčší priestor, zaslúži si ho a čaká ju ešte veľká kariéra.
Marek „Zajko“ Bobuľa alias Vladimír Kobielsky sa zhostil večného mlynského kameňa medzi svojou exmanželkou Tamarou (Mauréry) a aktuálnou partnerkou Peťuškou (Natália Puklušová). A zároveň prebral úlohu notorického klamára, ktorý svojimi činmi chcel byť za dobre s exmanželkou, ale aj svojou Peťuškou a väčšinou to nedopadlo dobre. Práve druhá menovaná bola spočiatku vykresľovaná ako povrchná žena prahnúca po majetku. Neskôr jej scenáristi začali naznačovať aj hĺbku osobnosti a touto cestou by sa mali uberať aj v druhej sérii. Puklušová totiž zvláda hrať humornú stránku svojej postavy, ale aj tú vážnejšiu.
Z Tomáša (Fašiang) sa stal nový symbol princa na bielom koni. Od prvých epizód na seba upozornil dokonalou osobnosťou, to sa stalo jeho devízou, ale aj prekliatím. Teraz už herec však sa s touto úlohou popasoval so cťou, aj keď všetkého veľa časom škodí. Tomášovi by nezaškodilo, keby sa scenáristi viac odviazali, diváci zmenu kurzu jeho postavy určite privítali a zniesli.
Spolu s Julkou (Laura Gavaldová) sú akousi morálnou a správnou dvojkou, spolu im to ladí, sú zohratí a roztomilí. V prvej sérii sa síce nevyriešila jeho zápletka s Lindou (Mary Havranová) a Maťou (Sarah Arató), skôr sa ešte viac zamotala. Zostáva len dúfať, že nekonečné nedorozumenia medzi milostným trojuholníkom sa rýchlo vyriešia a dej sa posunie vpred.
Seriál neváhal predstaviť aj vyslovene negatívne postavy. Jednou z nich je Marian Mitaš alias Jaro. Postava mierne „natvrdnutého“, ale poriadne prefíkaného sťahováka poriadne miešala dejom. Svoje činy ospravedlňoval vidinou vlastného šťastia, hoci cesta k nemu nebola úplne s kostolným poriadkom. Mitaš však vdýchol postave akéhosi čudného ducha obyčajného jednoduchého chlapca z dediny s čudným dialektom, ktorý po večeroch nebude filozofovať nad nesmrteľnosťou chrústa, ale otvorí si pivo a bude pozerať futbal. Ak je šťastie unavené a nenachádza si cestu k nemu, tak mu „trošku“ pomôže spôsobom sebe vlastným, ktorým viacerým nebude pochuti. Prim drží však Eva Pavlíková, ktorá vstúpila do deja ako vedľajšia postava, no postarala sa o najnapínavejšiu zápletku, keď chcela svojmu zaťovi Tomášovi (Fašiang) zobrať Julku a nemala žiadne zábrany.
Nádejná mladá generácia hercov
Samostatnou kapitolou sú detskí herci. Po dlhom čase rastie divákom pred očami nová generácia malých, ale aj mladých hercov, ktorí by v budúcnosti mohli príjemne osviežiť častokrát stojaté vody. Príjemne prekvapili Oliver Oswald (Luky), Karin Quayumová (Nina), ale aj Zuzana Kraváriková (Dorota), z teenagerov sa stávajú idoly mladších ročníkov a spôsobujú väčší ošiaľ, ako hviezdy Superstar.
Kategória tých najmenších hercov v sebe skrýva malé želiezka v ohni, už spomínaná Laura Gavaldová (Julka), ale aj jazyčnica Viky v podaní Izabely Gavorníkovej alebo Tobias Kráľ alias Max. Bude zaujímavé sledovať, či dokážu svoj talent zúročiť aj v iných seriáloch alebo zostanú všetci zaškatuľkovaní ako „tí z Oteckov.“
Záverečný verdikt k 1. sérii
Aj napriek mnohých možným chybám, ktoré sú Oteckom vyčítané, podmanili si celé Slovensko v rekordnom čase. Už sa veľmi dlho nestalo, aby denný seriál opantal takú obrovskú masu ľudí bez rozdielu veku. Sledujú ich mladí, aj starší diváci a každý nachádza v deji to svoje. A to je práve hlavná devíza celého seriálu. Tvorcom sa podarilo presne trafiť príbehom do vkusu divákom. Keď sa s odstupom pozrie na zápletky, nedeje sa tam nič prevratné, ani svetaborné. Postavy riešia úplne obyčajné veci, ktoré sa môžu stať komukoľvek. V kombinácii s uveriteľným scenárom, ktorý sedí do úst a nevyznieva neprirodzene, je tým správnym receptom na úspech. Čerešničkou je civilné hranie jednotlivých postáv a divákovi sa stiera pocit, že sleduje hercov a stotožňuje sa s postavami.
Markíza v tomto smere mala šťastnú ruku na kasting, ale aj dlhodobú prípravu celého projektu. Časy, keď sa seriály produkovali v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov sú snáď definitívne preč a televízie doprajú divákom aj vyššiu kvalitu. Aj denný formát unesie kvalitu a nemusí to byť nič prevratné. Niekedy je menej viac a to je prípad Oteckov.