Recenzia: Za sklom odhalilo krutú slovenskú realitu. Alebo nie?

, 25.05.2018 07:00
Za sklom 2,
Tomáš Maštalír, Ján Koleník a Zuzana Kanócz v druhej sérii Za sklom. Autor:

Zrejme okolo žiadneho slovenského seriálu nebol taký „poprask“ ako okolo kriminálky Za sklom, ktorá uzavrela svoju druhú sériu v stredu večer. Televízia JOJ v priebehu jedného mesiaca ponúkla osem premiérových epizód jedného z najdrahších seriálov posledných rokov.

Seriál sa musel popasovať s nečakaným stiahnutím z vysielania po jednej epizóde počas minuloročného novembra, následne sa pol roka hľadal vhodnejší slot, až napokon kriminálka dostala priestor počas mája. Za ten čas sa vyrojili dohady o možných politických tlakoch, ktoré trvali na „uprataní“ seriálu, ktorý priveľmi trefne triafal klinčeky po hlavičkách v mnohých témach, ktoré hýbali Slovenskom. Samozrejme podobnosť s realitou bola čisto náhodná.

Druhá séria zabrúsila do kontroverzných vôd najvyššej politiky, ktorá je prepojená s mafiou, nechýbalo obchodovanie so zbraňami, bielym mäsom. Divákom zdvíhala žlč aj zdravotnícka téma o riedení dezinfekcie a vrcholom bol hrozba teroristických útokov v hlavnom meste.

Všadeprítomné bezprávie

Scenáristi Valéria Schulczová a Roman Olekšák poriadne pritvrdili a ponúkli dôveryhodný a kontroverzný uhol pohľadu na fiktívnu politickú scénu, ktorá sa neštíti obchodovať so zbraňami pre teroristov, pričom každý sa trhal o miliónové provízie. Odporcovia boli nemilosrdne odstraňovaní, poslušní pešiaci odmeňovaní a spravodlivosť dostávala len rany istoty.

Samozrejmosťou boli aj „podnikatelia“ typu Vozner, Poliak, ktorí mali páku na každého politika bez rozdielu a tým si zabezpečovali fungovanie spravodlivosti podľa vlastnej potreby. Neexistovala žiadna nádej na vyhubenie bezbrehého drancovania krajiny politickou elitou, ktorá ryžovala v každom rezorte. Kšefty dostáli mafiánski sprisahanci, ktorí sa „žrali“ a vraždili medzi sebou a do toho vstupovala skorumpovaná a zdecimovaná polícia a NAKA, v ktorej tí spravodliví ťahali za kratší koniec a boli v menšine. Ich malé víťazstvá dodávali príbehu potrebnú protiváhu a krotili všadesršiacu beznádej zo správania našich volených zástupcov.

Vláda si žila vlastným životom odtrhnutým od reality a hrala sa na vlastnom piesočku, svoju aroganciu jednotliví zástupcovia tlmočili voči novinárom a verejnosti veľmi podobne, ako je to aj v realite a diváci mohli len hádať, ktorý „minister“ bol predlohou. Scenár si doslova užíval rôzne slovné hračky a nuansy so skutočnosťou. Žiaľ, posunom vysielania mnohé narážky nevyznievali už tak aktuálne, ako by to bolo pred pol rokom. Za ten čas sa Slovensko výrazne zmenilo a aj témy, ktoré hýbu našou malou krajinou. „Našťastie“ niektoré témy sú natoľko veľké, že trafili klinec po hlavičke aj s časovým odstupom.

Príbeh veľmi dobre pracoval aj s polemikou, či Noro (Koleník) naozaj prešiel na druhú stranu a obrátil sa spravodlivosti chrbtom. Nevraživosť medzi ním a Maxom (Maštalír) bola zobrazená dôveryhodne do poslednej chvíle a zápletka nebola priehľadná hneď od začiatku a nechala diváka v napätí až do finále. Zapadla aj nová posila v podobe Letrichovej (Kanócz), ktorá svojou proaktivitou mohla miasť, že vynáša, ale nakoniec si ju scenáristi „nechali“ na strane tých dobrých. Trojica vyšetrovateľov by mohla byť dobrým základom pre ďalšie potenciálne pokračovanie. Podrazov však bolo diametrálne viac ako spojenectiev. V tomto svete nemohol nikto nikomu spolupracovať, išlo vždy o jednorázové využitie známostí, pri ďalších obchodoch tí nepotrební išli z kola von.

Tomáš Maštalír
		ako vyšetrovateľ Tibor Maxovský.
Zuzana Kanócz ako Hana
		Letrichová.
+6Jiří
		Bartoška ako Slančík.

Zvraty, ktoré dokázali prekvapiť

Prekvapovali naozaj dobre naservírované zvraty, ako smrť Slančíka (Bartoška) alebo Leny (Poláková), pričom nepôsobili prvoplánovo a lacne. Pozornosť si ukradla skvelá Zuzana Mauréry, ktorá svojou úlohou odstavila na druhú koľaj aj premiéra, ministrov alebo ukrajinskú mafiu. Rafinovane elegantno-chladný prejav jej sadol ako uliaty a jej postava „Kosatky“ sa v konečnom dôsledku stala hybnou silou celej zápornej zápletky. Posledná epizóda priniesla malú nádej pre resuscitovanú spravodlivosť, no opäť sa ukázalo, že veľké ryby zostanú vždy v bezpečí, lebo majú dobre vybudovanú a neprehľadnú sieť pavučín, ktorej vlákna vždy podľa potreby zaťahajú.

Druhú sériu vystihuje práve rafinovanosť. Vďaka režisérovi Bebjakovi sa k divákom dostal prepracovaný príbeh, kde každá scéna mala svoj význam a úlohu. Jediným negatívom bolo to, že nebol priestor na zodpovedanie všetkých otázok pre obmedzený počet epizód. Niektoré zápletky by si zaslúžili viac rozvinúť a mohli by ešte viac vybičovať emócie a umocniť temnú atmosféru. V kombinácii so skvelou hrou s kamerou a minimalistickým soundtrackom sa zo Za sklom stal jeden z najlepších seriálov posledných rokov. Vizuál bol veľmi rafinovaným doplnkom rafinovaného príbehu, ktorý bol akýmsi zrkadlom rôznych káuz posledných rokov. V mnohom sa podobali, v mnohom iste boli „prikrášlené“. Alebo nie?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Za sklom #Tomáš Maštalír #televízia JOJ #oseriáloch #Ján Koleník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk