Dôkazom je aj nadpriemerná sledovanosť, pričom si pravidelne každý podvečer sadá k obrazovkám pol milióna divákov. Oteckom sa podarilo v krátkom čase si získať stabilný divácky návyk, čo je pri denných seriáloch alfou a omegou prežitia.
Väčšine ostrieľaných hercov sa podarilo vymaniť zo svojich predchádzajúcich úloh a ich terajšie postavy nie sú úplne otravné. Hoci sa mohlo pôvodne zdať, že herci zostanú „zaškatuľkovaní“ v postavách napríklad z nedávno skončeného Búrlivého vína vzhľadom na plynulé prechádzanie zo seriálu do seriálu bez prestávky a možnosti dať vydýchnuť divákom. Toto sa nepotvrdilo a celkom úspešne sa im darí budovať a fixovať v očiach divákov nové charaktery.
Na nové tváre sa príjemne pozerá
Omnoho viac potešil fakt, že nové a neopozerané tváre konečne priniesli tak potrebný svieži vietor do stojatých seriálových vôd v podaní Markízy. Nad všetkými neohrozene kraľuje Marek Fašiang so seriálovou dcérkou Julkou a Máriou Havranovou. Tejto trojici právom patrí titul najsympatickejšej partičky z Oteckov. Pôsobia milo, neiritujú a ich zápletky dovoľujú dať ich postavám prívetivú tvár.
Paradoxne silnej mužskej zostane stále kraľuje žena – Zuzana Mauréry alias Tamara Bobuľová. Úloha vtipnej fúrie jej sadla ako uliata a strháva na seba všetku pozornosť. Nevadí ani Vladimír Kobielsky s Natáliou Puklušovou a ich zápletkou, ktorá prináša sem-tam úsmevné momenty najmä v situácii, keď sa dostanú do stretu so skvelou Mauréry.
A tu sa končí jasná obloha bez obláčikov. V porovnaní s týmito dvoma rodinami už menej žiarivo, vtipne a presvedčivo pôsobia zostávajúci dvaja oteckovia v podaní Filipa Tůmu a Braňa Deáka. Tůma alias Vlado sa prevtelil do úlohy neurotického otca s veľmi obmedzeným vnímaním, čo pôsobí otravne aj v situáciách, keď to má vyslovene vtipné. Nie je. Rovnako ako zápletky z tejto rodiny. Deák ako namyslený sexsymbol tiež tápe vo svojej úlohe. Možno je problém v tom, že sa nevie s ňou stotožniť ako osoba. Každopádne obsadenie je rozdelené 50:50. Prvá polovica je akýmsi ťahúňom a tá druhá sa nechá ťahať.
Všetko podľa šablóny
Táto situácia nie je ničím zvláštna. Denný seriál je typický tým, že jednotlivé charaktery a dejové línie sa striedajú, aby sa rýchlo nevyčerpal námet. Dominantnosť jednotlivých postáv sa časom mení, respektíve sa postupne vsunú nové. Tento formát je špecifický a kritika verejnosti o absurdných dialógoch a prázdnych zápletkách je spôsobená tým, že seriál má dlhodobo vyplniť vysielaciu schému. To znamená, že celkové tempo je pomalšie a príbeh graduje podľa dlhodobo nastavenej šablóny.
Štandardne prvé tri dni v týždni sa buduje „dilema“ postáv, pričom posledné dva ju rozmotávajú a piatok prichádza väčší zvrat, ktorý má navnadiť divákom na sledovanie aj v ďalšom týždni a celý kolobeh sa znova opakuje dokola a dokola. Pričom z času na čas je osviežený nečakaným zvratom, aby vytrhol pozornosť z rutiny. Ak niekto hľadá ťažké intelektuálne drámy, tak ich v žiadnom dennom seriáli nenájde. Svoju pozornosť a výčitky voči tvorbe preto musí nasmerovať iným smerom. V dennom seriáli nikdy nebude dominovať strhujúca akcia, o to viac si musia dať tvorcovia pozor na scenár a jednotlivé cestičky, akými budú jednotlivé postavy viesť. Tam sa skrýva kameň úrazu.
Nenáročné sledovanie
Úlohou denných seriálov je v prvom rade poskytnúť nenáročné pozeranie, pri ktorom ľudia po náročnom pracovnom dni „vypnú“ a nájdu možno samých seba v bežných situáciách, ktoré prináša rodinný život. Preto sa nemožno čudovať, že tri dni v týždni rieši jedna postava či má dať do práčky aj prášok. Vždy platí porekadlo – všetko s mierou. Ak sa má divák pozerať na seriál, ktorý má byť jeho dlhodobým spoločníkom, nemôže ho hneď na začiatku rušiť nič. Oteckovia v konečnom dôsledku príjemne prekvapili a divák neutrpel žiadny mentálnu ujmu pri sledovaní. Zatiaľ.