O ten najnovší pokus sa postaral Netflix spolu britskou televíziou BBC. Na začiatku tohto roka spoločne uviedli trojdielnu minisériu, ktorú mali na svedomí tvorcovia dnes už kultového seriálu Sherlock. Mark Gatiss a Steven Moffat ukázali, že originálne zmeny v pôvodnom príbehu vedia spraviť a diváci po celom svete milovali neraz netradičné príbehy o ikonickom duu detektívov.
Presne touto istou cestou sa vydali aj pri Drakulovi a čuduj sa svet, nevyšlo im to podľa ich predstáv. Nová miniséria prijali kritici, ale aj diváci s rozpakmi. Kým jeden tábor je so zvratmi spokojný a kvituje ich, ten druhý ich naopak zatracuje. Pravdou je, že táto miniséria priveľkú dieru do sveta asi nespraví.
Kto chce pozerať „nového“ Drakulu, tak si musí najprv vyhradiť dostatok času. Miniséria má síce iba tri časti, tie však majú filmovú dĺžku, teda približne 90 minút a tu vzniká prvý problém. Pokojne by štruktúra epizód zniesla klasickú seriálovú minutáž, teda 40 – 45 minút. Epizódy sú extrémne dlhé vzhľadom na pointy, ktoré sú divákovi servírované. Vedia poriadne nudiť!
Nuda, ktorá sa veľmi rýchlo vkradne
Pri pozeraní sa veľmi rýchlo každý prichytí, že sa akosi ošíva, začne sledovať čas a to rozhodne nie je dobre. Pritom začiatok je excelentný, druhá epizóda balansuje medzi kvalitou a nudou a tretia epizóda je zlomová. Tam sa ukáže, k akému táboru sa divák priradí.
Prvá časť, vo veľkej väčšine nakrúcaná na Slovensku, je bezpochyby najlepšia. Pútavá, hororová, patrične nechutná, s potrebnou dávkou tajomna. Tu sa tvorcovia veľmi dobre držali klasickej predlohy. Postupne sa odhaľujú úmysly grófa kŕmiť sa na svojich obetiach, aby znova omladol, pritom hľadá spôsob, ako sa rozmnožiť prostredníctvom svojich neviest.
A všetkému kraľuje jeho úmysel opustiť svoj hrad a dostať do Anglicka, kde je dostatok chutnej potravy a možnosť dotiahnuť svoj plán do úspešného konca. Dej sa odohráva v 19. storočí, teda tu naplno fungujú povery, kraľuje náboženstvo a viera a všetko má skvelú atmosféru. Nevadí ani celková minutáž. Našinca určite poteší pohľad na Oravský hrad, ktorý je domovom grófa, hojne sú využívané zábery z Banskej Štiavnice alebo Zuberca.
Skvelý začiatok, no strmhlavý kvalitatívny pád
Začiatok minisérie teda šliape ako hodinky. Divák veľmi rýchlo nadobudne presvedčenie, že aj ostatné dve časti sa ponesú v tomto duchu a preto sa nechá vtiahnuť do deja. A to aj vďaka bezkonkurenčne skvelému hlavnému hrdinovi. Herec Claes Bang je ako Drakula absolútnym zásahom do čierneho. Scenár mu dovoľuje byť aristokraticky povýšenecký, prefíkaný, patrične znechutený zo svojej potravy, pritom je to čistokrvné zlo, ktoré si plnými dúškami užíva týranie bežných smrteľníkov. Ostatné postavy sú len nutným zlom, pričom slúžia iba ako krovie. Niektorí sa snažia byť podstatné, v konečnom dôsledku nie sú.
Potom však príde druhá epizóda a dobre rozbehnutý príbeh a atmosféra mizne rýchlejšie z minúty na minútu. Je celkom obdivuhodné sa úspešne prepracovať na záver tejto časti, v ktorej sa v podstate nič nedeje a pomerne nepodstatná, teda až na jej záver, keď prichádza totálny zvrat v upírskom svete. Tu prichádza povestná provokačná inovácia od tvorcov. Prenesú totiž Drakulu do súčasnosti, čo v sebe nesie pomerne odvážnu ideu, avšak akosi zabíja tú dobre vybudovanú atmosféru zo začiatku série.
Právom si divák povie, že prečo by to mal ďalej pozerať, prináša to oprávnenú skepsu, nedôveru. Drakula sa musí v okamihu prispôsobiť modernej dobe, samozrejme mu to ide bez najmenších problémov. Ako správny gróf sa obklopí luxusom, verným prisluhovačom, expresne pochopí fungovaniu súčasnej spoločnosti, technológiám a najmä šípi, že v Anglicku hladovať nebude.
Naozaj čudný záver
Ľudia sú v súčasnosti zdraví, choroby vedia potlačiť lieky a tak je potrava všade a on sa nemusí ani snažiť. Večera zaklope na dvere aj sama. Samozrejme má aj svojich nepriateľov, tí sú však bezzubí, nudní a opäť len nutnou kulisou. Drakula nachádza slabinu v mladej dievčine, ktorá mu slúži ako dávkovač krvi, no nezabíja ju. Buduje si k nej až otcovský vzťah. Vysvetľuje jej všetko okolo upírov, posmrtného života a tajomna, na ktoré už súčasná doba neverí.
Vyvrcholenie série je skôr patetické ako symbolické. To len podčiarkuje mizernú cestu, akou sa tvorcovia vybrali. Je to naozaj veľká škoda, že zas a znova sa nepodarilo vytvoriť dobrý klasický horor bez nutnosti experimentovať, vymýšľať zbytočné zvraty. Veď legenda o Drakulovi je tak hutný materiál, ktorý nepotrebuje inovácie. Stačí sa iba držať pri zemi a nelietať v kreatívnych oblakoch.