Jakub Kuka: V Za sklom psychopat, v skutočnosti mierumilovný samotár

Čo vás viedlo k výberu povolania herca? Bol to váš sen od detstva alebo to prišlo neskôr?

Narodil som sa v Banskej Štiavnici. Pochádzam z Baďana, to je malá dedinka pod Sitnom. V Štiavnici mám vrúcny vzťah, študoval som tam lesníctvo a to obdobie mi dalo do života pevné zásady, z ktorých čerpám doteraz. Toto štúdium sa diametrálne odlišovalo od klasických škôl, chodil som do hory spoznávať les. V rámci toho som si robil povinné zbierky chrobákov, listov, rastlín, ktoré som si zbieral počas cesty zo školy domov. Musel som ovládať ich slovenské aj latinské názvy.

V detstve a puberte som bol skôr introvert, ale zostalo mi to aj doteraz. Sú obdobia, keď potrebujem byť sám, čo je pre mňa dôležité, ale potom viem prekročiť kruh samoty a byť bezprostredný, tvorivý a byť medzi ľuďmi. Ide o dva rozdielne svety, v ktorých žijem. Často som svoj voľný čas trávil v prírode, hlboko v lese, kde ma všetko, čo sa okolo mňa dialo fascinovalo. Vyrástol som v prostredí, ktoré mi nedovoľovalo často chodiť do kina alebo do divadla, ale pomáhal som svojmu starému otcovi, ktorý má veľké hospodárstvo. Robil som všetky klasické veci, kosil som, spracovával seno, kŕmil som zvieratá, pásol kravy. Zaujímal som sa o včelárstvo, lesníctvo. Jednoducho prostý dedinský život.

Možno aj to viedlo k tomu, aby som neskôr pokračoval na poľnohospodárskej škole v Nitre. Rozhodnutie o zmene prišlo veľmi rýchlo a spontánne. Myslím si, že som si tú zmenu nejakým spôsobom privolal. Nikdy to nebol môj sen. Túžil som po niečom inom.. S odstupom času môžem povedať, že som si vybral ťažké povolanie a práve to na tom fascinuje, veci si skôr sťažovať ako zjednodušovať.

Herec Jakub Kuka Fotogaléria - 6 fotiek Všetky fotky

Aké boli vaše úplne prvé kroky ako herca. Kde a v akých predstaveniach ste začali vystupovať?

Bolo to predstavenie Pán Mimo, v historickej budove Slovenského národného divadla. Zahral som si postavu Martina (paholok u pána Krautkopfa), ktorého hral pán Labuda. Bol to pre mňa výnimočný človek a umelec. Navyše obaja pochádzame z rovnakého kraja. Interakcia medzi nami bola silná. Týmto ho pozdravujem ho do hereckého neba.

Je ťažké sa presadiť na Slovensku ako začínajúci herec? Mali ste pripravenú alternatívu, keby herectvo nevyšlo?

Neviem byť konkrétny, len nedávno som ukončil VŠMU. Takže ako herec začínam až teraz. Na začiatku som si stanovil určitý cieľ, ktorý ma motivuje. Je predo mnou ešte veľmi veľa práce.

Objavili ste sa vo viacerých epizódnych úlohách, ktoré boli väčšinou negatívne. Neobávate sa, že takto na začiatku kariéry zostanete zaškatuľkovaný ako „zlý chlapec“?

To je pravda, verím tomu, že nie. Každá nová rola je pre mňa výzvou. Ako som už raz povedal, o to zaujímavejšie to bude, keď sa predstavím v kladnej úlohe. Je dôležité byť tvárny a dokázať vytvoriť diametrálne odlišné charaktery na základe svojho vzhľadu.

Foto: Stanislava Topoľská

jakub kuka, za sklom, Herec Jakub Kuka v druhej sérii Za sklom.

Aktuálne zarezonovala vaša úloha v Za sklom. Ako ste sa dostali k úlohe Kobalta?

Na rolu Kobalta som bol obsadený priamo D.N.A Production. Dosahujú veľké úspechy nielen na Slovensku aj v zahraničí. Ich profesionálny prístup ma veľa naučil. Sú to odborníci a navyše skvelí ľudia.

Aké to bolo sa prevteliť sa do úlohy Kobalta – chladnokrvného psychopata, ktorý zabije svoju ženu na ulici?

Jednoduché to nebolo, lebo to bola moja prvá väčšia úloha pred kamerou. Človek má určitý strach a rešpekt. Čo sa týka prevtelenia, tých vecí je viac. Pre mňa je dôležitá napríklad interakcia medzi mnou a režisérom a v neposlednom rade aj vzťahy s celým štábom, ktorý vytvára atmosféru na pľaci. Psychicky mi to pomáha, dokážem byť slobodnejší v prejave.

V čom ste hľadali inšpiráciu pre takúto hereckú nálož? Predsa len úloha mafiána sa nehrá len tak bežne…

Tých možností ako sa inšpirovať je mnoho. Ale nie je to len o inšpirácii. Je to hlavne aj o rozmýšľaní nad postavou, nad detailmi, ktoré tej postave prispôsobím. Snažil som sa tejto postave dať niečo špecifické, zapamätateľné.

Aké sú vaše herecké sny?

Nechcem špecifikovať konkrétne sny, pretože sa nemusia splniť. Skôr by som povedal, že to čo si prajem a na čom budem pracovať je to, aby môj prínos pre ten ktorý projekt bol obohacujúci. Aby som svojím výkonom povýšil umeleckú hodnotu a stal sa tak súčasťou kolektívnej tvorby, ktorá je pri herectve veľmi dôležitá.

Ste ten typ analytika, ktorý sa sústreďuje na každú svoju možnú chybu? Kto je váš najväčší kritik?

Myslím si, že je dôležité si veci spätne analyzovať, pretože na chybách sa učím. Najväčšieho kritika mám jednoznačne v sebe. Dokážem si dostatočne „naložiť“, čo ma dokáže motivovať k lepším výkonom. Práve na filmovom herectve ma baví skúmať mieru prejavu, pretože kamera je citlivá záležitosť. Preexponovaný prejav môže skôr ublížiť ako pomôcť autentickému stvárneniu postavy. Práve to sa snažím eliminovať a získavať nadhľad.

Foto: Soňa Nitková

jakub kuka, Herec Jakub Kuka.

Patríte ku generácii, ktorá televíziu ako médium pomaly vníma ako prežitok. Dávate prednosť televízií alebo technologickým novinkám pri sledovaní?

Výdobytky techniky smerujú rapídne dopredu. Dnes už stačí mať mobil (smiech).

Sledujete zahraničné/domáce seriály?

Keď mám čas, tak sledujem zahraničné produkcie. Naposledy to bol americký seriál Mindhunter. Jonathan Groff a Holt McCallany vytvorili zaujímavú dvojicu vyšetrovateľov. Imponujú mi kratšie formáty. Myslím si, že diváci im dokážu venovať väčšiu pozornosť ako denným seriálom, kde im môžu uniknúť detaily.

Ako oddychujete? Čo je pre vás pravý relax?

Rôzne. Snažím sa to striedať. Ide o nastavenie. Pre moje herecké povolanie je najdôležitejšie objavovať samého seba a nato potrebujem byť vzdialený od civilizácie, kde si viem osamote utriasť vlastné myšlienky, ktoré potom viem pretaviť v ďalšej hereckej práci.