Exkluzívne: Oteckovia zaujali svojou obyčajnosťou, hovorí ich režisérka Totiková

, 18.03.2018 07:00

Adriana Totiková je režisérka, autorka, dramaturgička, herecká trénerka a príležitostná herečka a v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu poodhalila zákulisie Oteckov. Koľko trvá nakrúcanie jednej epizódy? Aký je Marek Fašiang? Aké sú deti na nakrúcaní? A omnoho viac o obľúbenom seriáli si prečítate v interview.

Adriana Totiková je multitalent. Je režisérka,...
Adriana Totiková je multitalent. Je režisérka, príležitostná herečka, herecká koučka. Autor: Archív Adriany Totikovej

Pri Oteckoch sa po dlhšom čase objavila ambícia oživiť denný seriál. Neobávali ste sa vstúpiť do dlhodobého projektu, ktorý je taký zaväzujúci?

Pravdupovediac, obávala. Robila som už na dlhodobom seriáli (Kukučka-pozn.red.), ktorý sa nestretol s úspechom. Nebol to nekvalitný projekt, ale nikto nevie presne povedať, kde sa stala chyba. Preto som mala pri Oteckoch akýsi vnútorný výkričník. Ale teraz to bolo iné v tom zmysle, že na seriáli sa podieľa kreatívna producentka Soňa Čermáková-Uličná a Katarína Mikulíková. Soňa stojí za mnohými úspešnými seriálmi a vždy som s ňou chcela pracovať. Aj to mi dalo garanciu, že Oteckovia budú dobrí a išla som do toho.

Plus ma nalákalo to, že je tam priestor aj pre zábavu a nebude to telenovela. Vrcholom bolo to, že si môžem vybrať detských hercov a pripraviť ich. Takže tam boli štyri dôležité mementá, prečo som povedala áno. S odstupom to hodnotím ako príležitosť od televízie a producentov a som za ňu vďačná.

Mnohí kritizujú spôsob výroby slovenských seriálov. Oteckovia ako denný seriál sa musí robiť ako na bežiacom páse. Ako hodnotíte spôsob nakrúcania ako režisérka?

Na Oteckoch participuje viacero režisérov, jeden by to fyzicky, psychicky ani časovo nezvládol. Ja mám aktuálne pauzu, ale zas sa vytešujem na návrat, lebo prídem svieža, plná energie a nových nápadov.

Ako prebieha samotné nakrúcanie?

Jeden diel denného seriálu sa nakrúti približne za dva dni. Alfou a omegou je nastavenie procesov. Po niekoľkých mesiacoch je potom vo fáze, že všetko funguje ako má. Herci sú pripravení, deti sú pripravené, štáb je zohratý, priestory sú prichystané na nakrúcanie. Nie je to fabrika, ale dobre fungujúca manufaktúra. Každý vie, za čo zodpovedá a jednotlivé pracovné linky sú už dobre poprepájané.

Výroba seriálu tohto typu je náročná, o tom netreba diskutovať. Musí sa vyrábať rýchlo, bez väčších prekážok. Štáb by vždy privítal, keby sa dalo robiť menej, resp v pomalšom tempe, ale trend je opačný. Aby čitatelia mali predstavu, tak na jeden obraz je zvyčajne čas 20–35 minút.

Adriana Totiková si deti do seriálu Oteckovia...
Adriana Totiková si deti do seriálu Oteckovia vybrala sama. Autor: Archív Adriany Totikovej

Aké sú deti v Oteckoch?

Zaujímavosťou je, že napríklad „Julku“ (Laura Gavaldová pozn.red.) som si musela obhájiť a držala som ju tam zubami-nechtami. O nej boli najväčšie pochybnosti. Akoby som cítila talent a pretláčala som ju vždy do ďalšieho kastingového kola. Jednoducho som vedela, že ona na to má. Všetky deti zo seriálu majú talent, charizmu a sú veľmi bystré, sú to takí malí dospeláci.

Akú má podľa Vás životnosť denný seriál, kým neskĺzne do stereotypu?

Ťažko povedať. Mám skôr prehľad v poľských ako v českých seriáloch, ale tam sa napríklad neobávajú úplne vymeniť obsadenie a zachovajú pritom celú štruktúru seriálu a diváci to sledujú ďalej. To by Slováci zase neprijali, pretože majú radi postavy a hercov, na ktorých sa dlhodobo pozerajú. Ak však scenáristi sú dosť flexibilní a kreatívni, tak pokojne môže denný seriál môže ísť aj päť rokov a stane sa prirodzenou súčasťou každej domácnosti. Pričom to diváci nemusia sledovať denne, len to majú doma pustené ako taký podmaz.

Pri Oteckoch je tá výhoda, že deti môže v seriáli prirodzené rásť a z toho plynie celkom slušný materiál na zápletky. Rodinná tématika sa dá rozvíjať tiež dosť dlho. Všetci žijeme, raz zábavne, potom stresujúco a občas aj nudne.

Ako vnímate, keď herci idú z dlhodobého seriálu (Búrlivé víno) – bez prestávky – do ďalšieho, do Oteckov. Nemyslíte si, by mala začať fungovať prax ako v zahraničí, keď mnohí herci si musia dať prestávku, aby si diváci „oddýchli“?

Mám skúsenosť s oboma tábormi divákov. Jeden hovorí, že by bolo vhodné, aby sa notoricky známe tváre na chvíľku vytratili. Druhý tábor zas tak miluje niektorých hercov, že si doslova vyžaduje, aby boli denne na obraze a preskakovali zo seriálu do seriálu. S týmto súvisí aj záujem televízie, aby sa v každom projekte stretli tie najobľúbenejšie tváre a niekto nový. Ide o to, aby sa vyvážil pomer známych a neopozeraných hercov. A to je potom už iná otázka, ako sa to podarí namiešať.

Ako sa pracuje napríklad s Marekom Fašiangom, ktorý patrí medzi nové televízne tváre?

Pracuje sa s ním skvele. Marek je jedným z mojich „hereckých detí“. (smiech) Koučujem deti a vedľa nich sedí Marek Fašiang. Marek bol neherec, ale je úspešný právnik a biznisman a najmä vynikajúci dabingový herec. Musel prejsť rovnakým procesom ako deti. Mal iba minimálne skúsenosti z epizódnej postavy z Búrlivého vína.

Pri dennom seriáli musí mať herec úplne iné návyky a skúsenosti, ktoré on dovtedy nemal a bolo nutné ho zaučiť. Pri príprave sme zažili veľa zábavy. Prelomil aj naše pochybnosti, veľmi sa teším, že diváci naňho pozitívne reagujú.

Naopak taká Zuzana Mauréry dlho odmietala po Paneláku vstup do dlhodobého projektu. Bolo náročné ju presvedčiť?

Presvedčili ju producenti, ona ide po obsahu a kvalite. Televízia mala enormný záujem, aby Zuzana Mauréry bola súčasťou Oteckov. Verím, že ju presvedčila kvalita, téma rodiny, odľahčený humor, ktorý je jej srdcu blízky a ironizáciu, na ktorú má priestor. Jej postava je úžasná.

Oteckovia lámu rekordy sledovanosti. V čom spočíva ich úspech?

V obyčajnosti a každodennosti v tom najlepšom slova zmysle. Tie postavy sú normálne, sú to normálni ľudia. Je tam údržbár, veterinár, učiteľka v škôlke, právnik. Nie sú to typy bohatých a nedostupných ľudí, ktorí sa predtým na obrazovkách vyskytovali. Diváci sa oveľa viac môžu vidieť v normálnych postavách a situáciách.

Určite na Oteckoch je zaujímavý humor, ironizácia, zábava. Každá rodina je iná a má svoj špecifický humor. Tvorcovia sa snažili tam dosadiť tú normálnosť bežného života. Divák verí tomu, že sa odohráva u nás na Slovensku, aj keď je to prebratý formát.

Nie je tajomstvom, že ste aj príležitosná herečka. Zahráte si v Oteckoch?

(Dlhý smiech) Neviem. Mám rád ten hitchcockovsko-tarantinovský štýl, že sa niekde z tieňa objaví nejaká tajomná žena z minulosti. V Oteckoch sa radšej sústredím na tú réžiu. Ale rada by som si všeobecne zahrala nejakú „semetriku“.

Zo zákulisia nakrúcania Rodinných prípadov.
Zo zákulisia nakrúcania Rodinných prípadov. Autor: Archív Adriany Totikovej

Stíhate sledovať seriály? Ktoré sledujete?

Milujem seriál Sex v meste. Stále ma baví tá úprimnosť a humor a nikdy mi neprišiel vulgárny, aj napriek názvu a témam, ktoré sa tam preberali. Videla som celý Breaking Bad (Perníkový tatko). Tam som dokonca pátrala po autentickosti seriálu. Mám kamaráta z Texasu, ktorý mi potvrdil, že všetko je pravda, čo tam bolo nakrútené.

Nadchol ma Most, Pustina. Snažím sa mať prehľad. S kolegami si vymieňame tipy. Zbožňujem House of Cards (Dom z kariet), Hotel Babylon. Nemám problém si pozrieť seriály viackrát. Niekedy si pozriem zo seriálov jednu, dve epizódy, aby som mala prehľad.

Nemám televízor, ale chystám sa ho kúpiť. Kúpim si len Netflix a Broadway kanál a nedám si tam žiadne slovenské ani iné stanice. (smiech)

Váš názor na seriálovú tvorbu, svetovú aj domácu?

Pred pár rokmi som neverila, že sa seriály stanú takým fenoménom, akým sú dnes. Zo zahraničnej ponuky som nadšená a som rada, že je z čoho si vyberať. Som nadšená, že vznikajú aj bizarné seriály s bizarnou tématikou, napríklad ako je Mad Man. Mňa najviac bavia charaktery a je mi jedno, v akom prostredí sa odohráva. Teraz mám obdobie, že skúmam aj zákulisie výroby seriálov.

Čo sa týka slovenskej seriálovej tvorby je naozaj skvelé, že niekoľkoročná pauza ticha z minulosti pominula. Kvalita je rôzna. Od úplne strašnej až po ambiciózne projekty. Problém je to, že sa mrhá potenciálom slovenským tvorcov, dobrým námetov, veľkými limitmi a lacnou objednávkou.

Keď televízia „pustí“ viac času a viac peňazí, hneď sa to odrazí vo výsledku. Ja ako tvorca som vďačná, že sa vo veľkom nakrúca. Mám však jedno prianie, aby producenti dali tvorcom voľnejšie ruky a výsledok sa dostaví a nech je väčšia dôvera v diváka. Panuje častokrát mylné presvedčenie, čo chce divák a čo nie.

Adriana Totiková (1983) je režisérka, autorka, dramaturgička, herecká trénerka a príležitostná herečka. Absolvovala štúdium slovakistiky a estetiky na Univerzite Komenského, kde získala aj doktorát a divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#TV Markíza #Oteckovia #oseriáloch #Adriana Totiková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk