Foto: TV JOJ
Čo Vás oslovilo na seriáli Prázdniny?
Pre mňa to už bolo automatické, že budem pokračovať, vzhľadom nato, že ide o druhú sériu. Keď sa rozhodovalo o prvej sérii, v tom čase som bola na troch kastingoch. Našťastie, prví sa ozvali z Prázdnin, že ma vybrali. Strašne som bola rada, pretože som veľmi chcela pracovať s Ivanom Predmerským (režisér Prázdnin – pozn.red.). Pracovala som s ním už na Divokých koňoch. Nájsť režiséra, ktorý je taký prirodzený, má nadhľad, rešpekt, vtip, nepotrebuje sa vyvyšovať, to nie je maličkosť.
On je presne ten typ režiséra, ktorému chcete úplne vyhovieť a rozosmiať ho, lebo ho máte úprimne radi. Chcem pracovať v takejto atmosfére. Nerada by som chodila do práce, kde je stres a ľudia si neustále potrebujú niečo dokazovať. A práve Prázdniny sú ten projekt, kde vládne príjemná atmosféra, každý môže byť sám sebou. Nakrúcali sme ako kamaráti, ktorí sú naladení na jednej vlnovej dĺžke, majú rovnaký zmysel pre humor.
Neodrádza Vás nakrúcanie ďalších sérií a návrat k rovnakým postavám?
Úprimne, rada by som konečne mala v lete dovolenku a nepracovala, čiže toto je skôr môj problém. Preto bude rozhodujúce, ako sa naplánuje rozvrh nakrúcania. Inak, kedykoľvek budem rada pokračovať v nakrúcaní so štábom Prázdnin.
Nakrúcate v Čechách, na Slovensku. Skúste porovnať jednotlivé projekty…
To sa tak hovorí, že keď prídete nakrúcať do Česka, tak zrazu sú všetci úctiví, slušní a všetci jednajú v rukavičkách. Človek má pocit vážnosti, profesionality. Zato na Slovensku je to často blázinec, no občas je to zábavnejšie. Nedávno som dotočila nový seriál pre televíziu Prima – Čierne vdovy.
Bol to osemdielny náročný projekt. Mali sme dva mesiace nato, aby sme to celé natočili. Museli sme si zvyknúť na veľmi rýchle tempo výroby, robila som celé dni, nebola to až taká sranda. Po profesionálnej stránke som cítila, že by to takto nemalo byť, bolo to príliš. To je celkový problém súčasnej výroby. Všetci chcú veľa muziky za málo peňazí a, samozrejme, veľmi rýchlo.
Aké bolo teda nakrúcanie Prázdnin?
Pri Prázdninách ten tlak nebol. Tým, že sa robí v exteriéroch, musí počasie „spolupracovať“, musí sa brať ohľad na deti, tak bolo celé nakrúcanie naplánované realisticky a bola väčšia pohoda na pľaci. Celá produkcia bola veľmi príjemná a to sa nevidí tak často. V tomto sú Prázdniny výnimočné. Tu sa potvrdzuje to, že keď ľudia dajú do toho kus seba, tak to presvedčí aj divákov a radi sa na seriál pozerajú. Prázdniny sú nasiaknuté dobrou náladou a pozitívnou energiou.
Ako funguje nakrúcanie vrámci medzinárodnej produkcie?
Keď som robila film 360, tam všetko fungovalo ako hodinky. Bývala som mesiac vo Viedni, pracovalo sa od pondelka do piatka, víkendy voľné. Niekedy sa nakrúcalo viac, niekedy menej. Veľkým prekvapením bolo, že nikto nečakal na pľaci na svoju scénu. Štáb si všetko vopred pripravil, z hotela ma priviezli na nakrúcanie, prebehla skúška a robila sa ostrá. Všetci robili na 200%. Opäť to bolo zásluhou režiséra. Práve on je ten najdôležitejší, kto udáva tón, náladu, vážnosť a ovplyvňuje to, ako veľmi sa budú všetci naokolo snažiť. Ak režisér dokáže ostatných motivovať, tak mu všetci znesú modré z neba. A mala som toto šťastie pri Fernandovi Meirelles (režisér filmu 360 – pozn. red.), ktorý je úžasný a charizmatický profesionál a človek. Všetci mu chceli vyjsť v ústrety a keby sa inak nedalo, robili by snáď aj zadarmo. Takýchto režisérov je málo.
Čo robíte radšej? Film alebo seriál?
Záleží od roly. Ak je zaujímavá, je to jedno. Film má akoby väčšiu hodnotu, ľudia ho vnímajú vážnejšie, je to prestíž. Nakrúcanie filmov sa mi páči v tom, že sa točí kratšie, ale o to intenzívnejšie, v ideálnom prípade je to taký tábor, kde sa človek odstrihne a chvíľu žije ten príbeh. A na pamiatku mu zostane ucelený kompaktný výtvor – film. Seriál je zas cesta k ľuďom, divákom. Majú viac času obľúbiť si ťa ako herca, ale aj ako postavu.
Som závislá na argentínskych rodinných seriáloch. (smiech) Pozerám už štvrtý 200-dielny seriál. Cibrím si tak španielčinu, poznám všetkých hercov, medzi ktorými sú naozaj špičkoví jedinci. Baví ma ich sledovať každý deň. Som zvedavá, čo sa im stane, čo prežijú. Preto úplne rozumiem divákom, ktorí sledujú dlhodobo nejaký seriál a ten sa stane súčasťou ich života. Majú radi tie postavy. Majú pocit, že ich poznajú a sú súčasťou rodiny. Po tejto stránke je to veľmi pekné a milé. Takže aj seriály majú svoje čaro.
A výhodou pre herca je aj pravidelná dlhodobá práca, to človeku vždy dobre padne.
Do denných seriálov Vás to neláka?
Priznám sa, že mám radšej kratšie seriály s menším počtom epizód. Dávajú priestor, aby sa herec na svojej postave dostatočne vybláznil, no zároveň ho to nestihne prestať baviť. Do denných seriálov by som išla jedine na menšiu rolu. Aj pri Divokých koňoch, kde som hrala Adelu, som sa objavovala pravidelne, ale v menšom počte epizód. To sa mi hralo výborne.
Robíte rozdiely medzi filmom a seriálom?
Všetko závisí od úlohy. Nerobím rozdiely medzi filmom a seriálom. Nehrám lepšie vo filme alebo v seriáli. Vždy sa snažím robiť danú postavu najlepšie ako viem. Preto mi vyhovuje, ak mám menšiu úlohu v seriáli a objavím sa na nejaký čas. Tým zabránim tomu, aby som nebola z tej postavy časom unavená. Nikdy som netúžila mať hlavnú úlohu vo veľkom dennom seriáli. Preferujem výraznú, vtipnú, ale menšiu postavu. Rada by som si zahrala v nejakej čiernej komédii.
Aké seriály, okrem argentínskych, sledujete?
Som úplný technický antitalent. Vôbec neviem pracovať s Netflixom a podobnými službami. Ideálne by bolo, keby mi to niekto vždy nastavil a ja by som si sadla a len pozerala. Kupujem si DVD so seriálmi ako „stará škola“. Dopozerala som Veľké malé klamstvá (Big Little Lies) a páčilo sa mi to. Neboli to úplne moje témy, keďže nemám manžela ani deti, keďže ten seriál je postavený najmä na tomto. Ale bavilo ma to a bolo to dobre napísané. Teraz chcem každému požičiavať DVD ako kedysi VHS kazety. (Smiech)
Napríklad aj Nicole Kidman si vďaka Veľkým malým klamstvám získala náklonnosť väčšieho publika, keďže je vnímaná ako chladná kráska. Práve v seriáli sa vyvíjala a divák s ňou začne prežívať, zrazu s tou postavou súcití. Seriál ako formát je unikátny v tom, že herec má väčší priestor ukázať viac zo seba ako osoby a nielen postavu. Nato vo filme nie je až taký priestor.
Aké ďalšie ste si ešte stihli pozrieť?
Začala som pozerať seriál Narcos a videla som aj True Detective. Najmä pri True Detective som si povedala, že to nemôžem pozerať, lebo ma to úplne pohltilo a pozerala som aj štyri časti za sebou. Seriály sú v tomto výnimočný žáner. Ľudia idú síce do kina na film, ale seriály majú v sebe akúsi inú silu. Možno preto, že ľudia sa k nim zvyknú vracať a sledovať postavy a budujú si akési hmatateľnejšie puto s hercami.