Najdesivejšie tajomstvo v dejinách ľudstva približuje nový film Správa Petra Bebjaka

Bola to dlhá cesta, kým sa očakávaný film Správa režiséra Petra Bebjaka dostal do kín. V roku 2020 bol vyslaný do boja o filmové Oscary a hoci Slovensko túto bitku nevyhralo, filmu sa podarilo získať pozitívne recenzie a preraziť si cestu do sveta. Teraz sa snímka konečne dostáva aj k slovenským divákom. Čo možno čakať?

Peter Bebjak sa na tému holokaustu pozrel z úplne nového uhla, ktorý ešte nebol v hranom filme spracovaný a vo svete ho takmer nepoznajú. Predstavil v ňom príbeh Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ich výnimočný čin, ktorým zachránili tisíce ľudských životov.

Čítajte aj Princezná Diana bola v ťažkých chvíľach sama. Ja nie, hovorí o svojej úlohe svetoznáma herečka

Mnohí si dnes neuvedomujú, v čom spočíval “úspech” nacistických tovární na smrť, ktoré išli deň-noc a zomierali v nich desaťtisíce (nielen) Židov. Nechápu, ako mohol svet dopustiť zverstvá takých obrovských rozmerov. Film Správa ukazuje, prečo. Svet o nich nevedel a ak aj tušil, tak im neveril. Nacistom sa darilo držať informácie pod pokrievkou a neodhalili ich ani inšpekcie Červeného kríža v táboroch, kde “práca oslobodzuje”.

Dvom slovenským Židom sa ale podarilo nájsť prefíkaný spôsob, ako utiecť z tábora Auschwitz-Birkenau, prejsť v zlom zdravotnom stave a s biednymi zásobami 140 kilometrov do Žiliny a podať o systematickej genocíde správu. A tým zabrániť, aby v spaľovacích komorách vyhasli ďalšie životy.

Čuch Petra Bebjaka na výnimočné témy sa v tomto prípade potvrdil. Silný príbeh o hrdinstve z temného obdobia histórie ľudstva spracoval moderným a v istom ohľade aj minimalistickým spôsobom. Scenár je adaptáciou knihy Čo Dante nevidel, ktorú napísal jeden z dvoch spomínaných aktérov, Alfréd Wetzler. Do filmovej podoby ju spracoval Bebjak spolu s Jozefom Paštékom a Tomášom Bombíkom.

Dej filmu sa začína v chladnom apríli roku 1944, kedy sa dvaja mladíci Freddy (Noël Czuczor) a Valér (Peter Ondrejička) pokúsia utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Po sčítaní väzňov vyhlásia poplach, ale nedarí sa ich nájsť. Divák paralelne sleduje napätie v úkryte a popri tom dianie pri baraku, kde vyšetrujú skupinu spoluväzňov s cieľom zlomiť ich, aby vyzradili informácie o úteku.

Zábery sú podávané v temných tónoch a podčiarkujú desivú atmosféru filmu. Kamera Martina Žiarana vykresľuje príbeh vo viacerých odtieňoch beznádeje. Veľká časť prvej polovice filmu zachytáva hrdinov vyčkávajúcich v klaustrofobickom úkryte, akoby boli pochovaní zaživa.

Ako zázrakom sa Freddymu a Valérovi podarí po takmer štyroch dňoch uniknúť a správu so štatistikami o transportoch, masových popravách a náčrtmi tábora v kovových tubusoch prenesú do Žiliny. Britský zástupca Červeného kríža Warren (v podaní britského herca Johna Hannaha, ktorý hral napríklad vo filme Štyri svadby a jeden pohreb) ale nechce veriť tomu, čo počuje…

Film Správa je drsný, desivý a potrebný. Hlavný konflikt je v nepomere, aké nesmierne úsilie museli hlavní hrdinovia vynaložiť, aby podali správu, no tá bola prijatá veľmi vlažne a s rozčarovaním.

V prvej polovici však film pôsobí skôr ako technický popis úteku a nepomáha divákovi, aby bol zaangažovaný. Hlavný hrdina chodí a postáva okolo kopy mŕtvych tiel. Vidí výsledok, ale neprežíva hrôzy holokaustu, chýbajú súvislosti, bližšie načrtnutie deja. Navyše, bez znalosti príbehu Vrbu a Wetzlera môže úvod pôsobiť chaoticky.

Celkovo to trvá trochu dlhšie, kým sa dej rozbehne, čo je pochopiteľné vzhľadom k tomu, že väčšinu prvej polovice filmu sú hlavní hrdinovia statickí, vyčkávajú v úkryte. Keď sa rozpohybuje film, aj divák sa postupne emocionálne napojí. Navyše, záverečný dovetok so správami z aktuálneho diania vo svete, so stúpajúcimi nenávistnými tendenciami voči rôznym skupinám obyvateľov, dáva filmu mrazivú bodku.

Ak je to len trochu možné, choďte na tento film do kina. Je to príbeh, ktorý si to zaslúži. Predovšetkým ale potrebuje k dostatočnému vyzneniu veľké plátno, na obrazovke alebo v televízii zanikne v tme.