Posádka ťažobnej lode, blúdiacej v hlbinách vesmíru, sa vo vysielaní BBC predstavila 15. februára 1988 a príbehy skupinky antihrdinov si rýchlo získali srdcia fanúšikov nekonvenčnej zábavy. Tým nevadí ani trochu „odfláknutá“ výprava alebo nie práve perfektné efekty.
Červený trpaslík totiž láka hlavne na typický britský humor, ktorého jeho výstredné postavy – flákač David Lister, humanoidný kocúr menom Kocúr alebo hologram pedantského, no neschopného dôstojníka Arnolda Rimmera – dostali do vienka naozaj veľa. Popularite Červeného trpaslíka pritom neuškodili ani niekedy naozaj dlhé prestávky medzi jeho sériami. Jeho verní diváci si na nové, absolútne nepredvídateľné zápletky, dokázali počkať pokojne aj desať rokov.
Podobnú vytrvalosť ako fanúšikovia pritom predviedli autori seriálu, skúsení rozhlasoví scenáristi Rob Grant a Doug Naylor. Prvotný nápad dali na papier už v roku 1983, ďalších päť rokov im trvalo, kým sa im podarilo Červeného trpaslíka dostať na obrazovku. Tvrdohlavo totiž trvali na tom, že ich „dielo“ nesmú prerušovať reklamy, a tak im nezostávalo, než trpezlivo a opakovane klopať na dvere BBC. Jedine verejnoprávna stanica im mohla vo Veľkej Británii túto neobvyklú podmienku splniť.
„Toto je volanie o pomoc ťažobnej lode Červený trpaslík. Posádka je mŕtva, zahynula v dôsledku ožiarenia. Jediní, ktorí prežili, sú Dave Lister, ktorý bol v čase nehody na lodi v stave bezvedomia a jeho tehotná mačka, bezpečne uzavretá v sklade. Po prebudení za tri milióny rokov je Lister len v spoločnosti tvora, ktorý sa vyvinul z jeho mačky, a Arnolda Rimmera, holografickej simulácie jedného mŕtveho člena posádky,“ ozvalo sa začiatkom roka 1988 na druhom programe BBC.
Červený trpaslík nakoniec dostal šancu v manchesterskom štúdiu BBC aj vďaka producentom, ktorí mali na konte napríklad Čiernu zmiju s Rowanom Atkinsonom (čiže Mr. Beanom) v hlavnej úlohe. Prvých šesť dielov sa napriek nepriazni osudu a odborárov začalo natáčať v septembri 1987 a televízia ich odvysielala v rýchlom slede počas februára a marca nasledujúceho roku. Odozva divákov bola viac ako dobrá, a tak sa po pol roku mohol na obrazovkách objaviť druhý poltucet epizód, kde okrem iného k hrdinom pribudol android Kryton.
Zostavu dočasne doplnila navigačná dôstojníčka Kristina Kochanská, objekt nenaplnenej Listerovej túžby, spočiatku nechýbal ani retardovaný lodný počítač. Od tretej série, odvysielanej na jeseň 1989, sa trochu zlepšila výprava. Inak zostal Červený trpaslík verný svojim koreňom, hoci Rob Grant po šiestej sérii odvysielanej v roku 1993 opustil autorský tím. „Chcel by som mať na náhrobku predsa len viac, než len Červeného trpaslíka,“ povedal Grant a vrhol sa naplno do ďalších projektov.
Naylor, ktorý ako scenárista napísal väčšinu zvyšných dielov, ale dokázal udržať latku. Červený trpaslík si aj preto medzi divákmi, a to nielen tými britskými, našiel a udržal početnú skupinu fanúšikov, ktorí netrpezlivo čakali na každý nový diel. A potom, čo sa v apríli 1999 na britských obrazovkách objavila epizóda s číslom 52, dlho volali po pokračovaní. Trvalo desať rokov, než nové príbehy Listera, Rimmera, Kocúra a Krytona konečne vznikli.
Dlho sa hovorilo o celovečernej verzii Červeného trpaslíka, ktorá aj dnes zostáva pre milovníkov seriálu nesplneným snom. Až v apríli 2009 mali aspoň premiéru tri epizódy špeciálu Naspäť na Zem – a potom nastala ďalšia, tentoraz už „len“ tri a pol roka dlhá pauza. Na jeseň 2012 prišlo šesť dielov desiatej série, na ktorú po letných prázdninách 2016 nadviazala jedenásta. Najnovších šesť príbehov, rovnako bláznivých ako pred rokmi, odvysielala BBC vlani v októbri a novembri.