Nová propagandistická pieseň oslavujúca severokórejského diktátora Kim Čong-una sa stala hitom na sociálnej sieti Tiktok. „Spievajme o Kim Čong-unovi, veľkom vodcovi. Chválime sa Kim Čong-unom, naším priateľským otcom,“ spieva sa v piesni.
Pieseň Priateľský otec vzbudila záujem hlavne medzi používateľmi generácie Z, teda ľuďmi narodenými zhruba počas rokov 1995 až 2010. Používatelia TikToku v komentároch píšu, že je to skvelá melódia. „Taylor Swift nečakala, že ju hneď po vydaní nového albumu niekto prevalcuje,“ vtipkuje jeden z fanúšikov. Ďalší píšu, že to je „pecka“, že by nahrávka mala dostať Grammy. Niektorí tiež píšu, že pesničku nemôžu prestať počúvať.
Odborníci varujú, že pieseň je ukážkou toho, ako vytvoriť propagandistický hit. Je veselá, rytmická a nebezpečne chytľavá, príliš sa nelíši od západných popových hitov. Mnohí ju tiež pripodobňujú k hitom švédskej skupiny ABBA. Väčšina z nadšených fanúšikov si pritom zjavne vôbec neuvedomuje, že kórejský text chváli muža, ktorý sľúbil „dôkladne vyhladiť USA“ a odpálil desiatky balistických rakiet, upozornila spravodajská televízia BBC.
Pri písaní hitov v KĽDR nehrá úlohu len komerčné hľadisko. Úrady chcú, aby skladba ľuďom „prenikla do hlavy“. Melódie musia byť jednoduché, prístupné, ľudia si ich musia vedieť ľahko osvojiť. Musia byť v takom hlasovom rozsahu, aby si ich mohla spievať väčšina ľudí. Alexandra Leonzini z Cambridgeskej univerzity, ktorá sa zaoberá výskumom severokórejskej hudby, dodáva, že v krajine sa len málo objavujú skladby so skutočnými emóciami. Ide v nich o to, že chcú motivovať, usilovať sa o spoločný cieľ v prospech národa.
Čítajte aj Hrozby a vulgárne útoky: Zverejnili nenávistné komentáre, ktoré posielajú ľudia novinárom
Kultúra s ideologickým odkazom
V KĽDR panuje nulová tolerancia k tvorivej alebo umeleckej slobode. Je nezákonné, aby hudobníci, maliari a spisovatelia vytvárali svoje diela len pre umenie. „Všetka umelecká tvorba v KĽDR musí slúžiť na triedne vzdelávanie občanov, konkrétne na ich výchovu, prečo by mali cítiť vďačnosť a lojalitu k strane,“ hovorí Leonzini. Podľa nej vláda verí v „teóriu semienok“, keď každé dielo musí obsahovať ideologické semienka, posolstvo, ktoré sa masovo šíri prostredníctvom umenia.
Pre KĽDR je hudba jedným z najmocnejších nástrojov. Prebehlíci tvrdia, že Severokórejčania sú každé ráno prebudení propagandistickými piesňami, ktoré sa rozliehajú po námestiach obcí. Noty a texty vychádzajú v novinách a časopisoch a zvyčajne k týmto piesňam patrí aj tanec. "Piesne slúžia na to, aby naznačili, akým smerom sa štát uberá, aby signalizovali dôležité momenty a dôležitý vývoj v politike. Pieseň v Severnej Kórei je takmer ako noviny, "dodáva Leonzini.
Čítajte aj Každý tretí Slovák chce totalitu. V EÚ sme však spokojní, ukazuje najnovší prieskum
Pre pozorovateľov režimu má však dvojminútová skladba zverejnená minulý mesiac nové, alarmujúce posolstvo. Nie je to prvá pieseň venovaná Kimovi, je tu ale viditeľný odklon v použitom jazyku a slovníku. Hovorí sa v nej o ňom ako o „otcovi“ a o „Veľkom“, čo sú výrazy, ktoré boli predtým vyhradené prvému severokórejskému vodcovi, jeho dedkovi Kim Ir-senovi. Analytici sa domnievajú, že po viac ako desiatich rokoch to môže byť znamenie, že si upevňuje imidž „najvyššieho vodcu“ Severnej Kórey.