Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) sa dnes, vo štvrtok 14. marca, vyjadrila k legislatívnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STaR), ktorý predložil rezort kultúry v pondelok (11. 3.) do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Na tlačovej konferencii sa zúčastnili tiež podpredseda parlamentu Andrej Danko, minister životného prostredia Tomáša Taraba a generálny tajomník ministerstva kultúry Lukáš Machala.
Čítajte aj Dusno na tlačovke o RTVS: Hádka a útoky na novinárov, Markízu, opozíciu. Danka niekto počastoval nadávkou
Šimkovičová: Len jeden názor v hlavných médiách
Ministerka v úvode vysvetlila, prečo je dôležité meniť RTVS. „V médiách hlavného prúdu sa obyvatelia Slovenska dozvedia len informácie jedného jediného spektra, len jednej jedinej pravdy, ktorú vy akceptujete. Preto sa dožadujú a chcú vyhľadať aj informácie iného charakteru, lebo žijeme v demokratickej krajine, kde je sloboda slova zakotvená v naše ústave,“ uviedla Šimkovičová s tým, že pri témach ako covid alebo Ukrajina sa v mainstreamových médiách pripúšťa len jeden názor a ľudia s inými názormi sú označovaní za dezolátov, hoaxerov alebo šíriteľov bludov, a informácie si vyhľadávajú v alternatívnych médiách.
Šimkovičová kritizovala RTVS a hovorí, že je neobjektívna. „Prečo pán Blaha nemohol prísť ani na vrátnicu RTVS? Prečo minister Taraba, vtedy opozičný poslanec, počas celých štyroch rokov nebol pozvaný do RTVS?“ Dotkla sa výberu hostí v diskusných reláciách RTVS a vyjadrení generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja k navrhovanému zákonu. Vyzvala predsedu mediálneho výboru Romana Michelka (nominant SNS), aby si riaditeľa predvolal, aby vysvetlil veci ohľadom jeho osobného bankrotu a „vecí s tým súvisiacimi“.
Na otázku, kto bude generálny riaditeľ STaR, odpovedala, že zatiaľ nemajú predstavu, kto nahradí riaditeľa Machaja.
Machaj dlhodobo odmieta rétoriku ministerky o neobjektívnosti spravodajstva. „Na posúdenie je tu Rada pre mediálne služby a Rada RTVS, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie o neobjektívnosti spravodajstva. Rada pre mediálne služby za rok a pol môjho mandátu neudelila spravodajstvu ani jednu sankciu, pričom boli podané iba dva podnety. Konkrétne výhrady od ministerstva kultúry som sa nedozvedel. Domnienky o tom, že neposkytujeme priestor všetkým relevantným subjektom, sú neopodstatnené,“ povedal ešte v utorok generálny riaditeľ.
Foto: TASR
Taraba: Na čele RTVS je bezdomovec
„Nikdy táto vláda nebude nalievať peniaze do inštitúcie, na čele ktorej je bezdomovec, ktorý je zasypaný exekúciami,“ povedal Taraba. „Nikoho z nás nezaujíma spravodajstvo RTVS. Štyri roky ma tam nevolali. Pravdou je, že naše videá na sociálnych sieťach majú väčší dosah ako spravodajské relácie aj RTVS,“ dodal s tým, že ich videá na sociálnych sieťach majú väčšie dosahy ako spravodajstvo RTVS. Uviedol, že ich zaujíma vysielacia štruktúra a národný program. Podľa jeho názoru sa z verejnoprávnej inštitúcie stala „obyčajná braková komerčná televízia, ktorá nadbieha vysielacím štruktúram súkromných televízií.“ Taraba tiež hovoril o tom, že všetko v RTVS chátra a radosť majú externé firmy, ktoré dostávajú zákazky a tiež povedal, že z RTVS sa stala „liaheň Progresívneho Slovenska“.
Minister Taraba už v pondelok napísal v statuse na sociálnej sieti, že „RTVS aj s jej ružovučkým logom sa zmení na Slovenskú televíziu a rozhlas“ a pokračoval: „RTVS je roky paródiou vyváženosti a objektívnosti. Som rád, že ministerstvo kultúry dnes predložilo do pripomienkového konania zákon, ktorý Slovensku dá verejnoprávnu televíziu, kde sa nebudú hanbiť pustiť štátnu hymnu a národný program nebude vytláčaný na okraj. Progresívne Slovensko si bude musieť svoju televíziu už platiť z vlastných príspevkov a nie daní občanov.“
Čítajte viac Taraba: RTVS je paródiou vyváženosti a objektívnosti, problémom je aj ružové logo. Opozícia zvoláva protest
Danko: Z RTVS profitujú externé firmy
„RTVS ako taká nie je ekonomicky udržateľná,“ uviedol na tlačovej konferencii predseda SNS Andrej Danko s tým, že na RTVS sú napojení ľudia a externé filmy, ktorí z nej žijú, a že k Machajovi nemajú v SNS dôveru. Chce uvoľniť množstvo reklamy, ktoré môže RTVS umiestniť vo vysielaní. „Každý, kto hovorí, že RTVS nepotrebuje zmenu, klame. My môžeme určiť víziu,“ uviedol.
RTVS v súčasnom stave podľa neho nie je ekonomicky udržateľná. Uvoľniť preto chcú reklamný strop tak, aby RTVS mohla zarábať viac ako šesť miliónov eur na reklame. Komerčné televízie pritom podľa Danka zarábajú od 80 do 100 miliónov ročne.
Danko v nedávnom rozhovore avizoval aj nový mediálny úrad. Tvrdí, že tento úrad od Slovenska vyžaduje Európska únia a chrániť by mal najmä ľudí, ktorí sú dnes podľa Danka nepravdivo osočovaní médiami. Takéto úrady, na ktoré sa môžu sťažovatelia obrátiť, dnes už existujú. Predseda SNS avizoval, že ich plánujú rozpustiť.
„Mimochodom, o tom budete počuť. Slovensko bude mať nový mediálny úrad, dôjde k zrušeniu príslušných rád. Tento mediálny úrad od nás vyžaduje smernica EÚ a tento úrad bude komunikovať aj s príslušnými inými médiami v rámci noriem. Také, aké platia vo Francúzsku a Bruseli,“ povedal Danko pre Startitup.
Čítajte viac Danko plánuje nový mediálny úrad. Chce narobiť poriadky s novinármi
Nechceme zoštátniť RTVS, tvrdí štátny tajomník
Legislatívnymi zmenami nechce MK dosiahnuť žiadne zoštátnenie telerozhlasu, zdôraznil generálny tajomník služobného úradu MK Lukáš Machala. Ozrejmil, že generálneho riaditeľa by mala voliť sedemčlenná rada zložená z troch nominantov ministra kultúry, z toho jeden bude na návrh ministra financií, a štyroch zvolených v parlamente.
Nominant za ministra financií by mal podľa Machaja dohliadať na finančné operácie. Zdôraznil, že zrušením koncesionárskych poplatkov prišiel telerozhlas o základný pilier finančnej slobody. Dodal, že legislatívny návrh vychádzal z modelov fungujúcich v Európe, ako napríklad v Nórsku, Slovinsku, Španielsku, Francúzsku či Taliansku. Taktiež doplnil, že pri príprave legislatívy sa budú zaoberať aj schváleným európskym aktom o slobode médií.
Foto: TASR
Hádky politikov s novinármi na tlačovej konferencii
Tlačová beseda sa niesla v napätom duchu. Andrej Danko sa dostal do konfliktu s jedným účastníkom tlačovej konferencie, ktorý mu povedal, že je „debil“. Danko ho následne žiadal, aby sa ospravedlnil, čo sa nestalo. „Ak tu vidím človeka, ktorý mi povie ‚debil‘ a pani redaktorka z RTVS sa naňho obráti a povie mu ‚choď preč‘, tak sa neviem zbaviť dojmu organizovania útoku do nás,“ vyhlásil Danko.
Taraba sa dostal do konfliktu s redaktorom TV Markíza. Tlačovka predstaviteľov SNS sa následne skončila predčasne, aj keď mali novinári ešte množstvo otázok. „Vzhľadom na priebeh tejto tlačovky vám ďakujem a prajem pekný deň a otázky smerujte na tlačové oddelenia našich strán alebo ministra kultúry,“ ukončil tlačovú besedu Danko.
Foto: TASR
Podľa predloženého návrhu prestane RTVS v dnešnej podobe existovať. Inštitúcia sa nebude rozdeľovať na samostatnú televíziu a rozhlas, čaká ju však viacero zmien. Voľba riaditeľa sa z parlamentu presunie na novú sedemčlennú radu zloženú z troch nominantov ministra a štyroch zvolených v parlamente. Vzniknúť má aj nová programová rada, ktorej väčšinu volí parlament. Opätovne sa má zaviesť inštitút zmluvy so štátom.
„Navrhovaný zákon a úprava procesov reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, odborníkov, zástupcov výkonných umelcov, producentov, zástupcov novinárskej obce, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, funkcionárov štátnej správy a územnej samosprávy, ako aj zástupcov mimovládneho sektora,“ uvádza rezort kultúry v dôvodovej správe k predkladanému návrhu zákona.
Čítajte viac 5 najväčších zmien RTVS: Telerozhlas v dnešnej podobe končí, čaká ho zmena názvu aj nový riaditeľ
Vedenie RTVS sa bráni
RTVS považuje návrh zákona za účelový, vidí za tým snahu vládnej koalície ovládnuť verejnoprávne médiá. Legislatíva je podľa RTVS v rozpore s princípmi európskej ochrany verejnoprávnych médií.
„Návrh je politickým zásahom, ktorý spôsobí, že sa verejnoprávne médium dostane pod silný politický tlak,“ uviedol generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. „Tento spôsob je vyslovene uzurpátorský,“ dodal. Za výslovne politický orgán považuje navrhovanú programovú radu, ktorej väčšinu členov má voliť parlament. „Pripomína mi to časy komunizmu a cenzorov,“ poznamenal s tým, že RTVS plánuje predložiť pripomienky.
Čítajte viac RTVS verzus vládna koalícia: Telerozhlas je znepokojený. Ide o ovládnutie a podriadenie sa politikom
„RTVS so znepokojením sleduje snahy súčasnej vládnej koalície o účelové ovládnutie verejnoprávnych médií s cieľom zmocniť sa ich, podriadiť ich silnej politickej moci a získať nad nimi kontrolu. Predložená dôvodová správa k návrhu Zákona o Slovenskej televízii a rozhlase uvádza zavádzajúce a neobjektívne informácie, ktoré účelovo skresľujú plnenie verejnoprávnej funkcie RTVS, predovšetkým v oblasti jej nestrannosti, objektivity a vyváženého spravodajstva. Doteraz však zo strany MK SR neboli uvedené žiadne konkrétne výhrady podložené dôkazmi, že RTVS si neplní svoje zákonné povinnosti,“ píše RTVS v oficiálnom vyhlásení.
„Som presvedčený, že koalícia sa nesnaží vyriešiť problémy na základe faktov, ale len na základe domnienok. To, že tento zákon je riešený v režime skráteného medzirezortného pripomienkového konania, neposkytuje veľký priestor na verejnú diskusiu,“ vyjadril sa generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.
Zamestnanci RTVS žiadajú ministerstvo kultúry, aby navrhované zmeny zákona stiahlo. Apelujú na spoločné vytvorenie prostredia pre celospoločenskú diskusiu o budúcnosti verejnoprávneho média ako garanta nezávislej novinárskej a kultúrnej tvorby.
Vo vyhlásení deklarovali snahu zabezpečiť kvalitnú budúcnosť verejnoprávnych médií na Slovensku. Poukázali aj na vysokú dôveryhodnosť spravodajstva RTVS podľa prieskumov. „Chceme naďalej slobodne tvoriť, zachovávať pluralitu názorov a pracovať bez obmedzení alebo strachu,“ dodali. Pod vyhlásenie sa podpísalo už viac ako 1000 ľudí.
Čítajte viac Zamestnanci RTVS sa búria, Šimkovičovej novelu nechcú: Politici chcú ovládnuť RTVS, tvrdia vo vyhlásení
Opozícia hovorí o neakceptovateľnom útoku na RTVS, ktorý nás vzďaľuje od demokratických krajín. V piatok preto organizujú strany SaS s PS protest v Bratislave.
Ako fungujú verejnoprávne médiá v zahraničí?
ČESKO: Česká televízia je samostatnou inštitúciou oddelenou od Českého rozhlasu. Prevádzkuje šesť plnoformátových programov: ČT1 a ČT2, spravodajský ČT24, športový ČT sport, detský ČT :D a kultúrny ČT art. Povinnosť platiť poplatok za TV a rozhlas majú všetky domácnosti i firmy vlastniace televízor a rádio. Domácnosti platia za TV 135 Kč (5,34 eura) mesačne a za rozhlas 45 Kč (1,78 eura), teda spolu 7 eur mesačne.
Je samostatne hospodáriacim subjektom nezávislým na štátnom rozpočte. Financovaná je z televíznych (koncesionárskych) poplatkov a zákonom vymedzenej podnikateľskej činnosti. Televízne poplatky pritom tvoria rozhodujúci zdroj príjmu, podnikateľská činnosť (reklama, sponzoring a iné) sú doplnkovým zdrojom príjmu. Štát nezodpovedá za záväzky Českej televízie a Česká televízia nezodpovedá za záväzky štátu.
Česká televízia bola zriadená 1. januára 1992 zákonom o České televízii ako televízii verejné služby. Štatutárnym orgánom je generálny riaditeľ menovaný Radou České televízie na šesťročné obdobie. Kontrolným orgánom je Rada České televízie (18 členov) volená poslancami parlamentu a senátu na 6 rokov.
POĽSKO: Verejnoprávna Telewizja Polska (TVP) sa v súčasnosti borí s ťažkou finančnou situáciou. Poľský minister kultúry koncom minulého roka oznámil, že sa rozhodol dať do likvidácie verejnoprávnu televíziu Telewizja Polska, rozhlas Polskie Radio a tlačovú agentúru PAP.
Tento krok prišiel po tom, čo prezident Andrzej Duda pred Vianocami vetoval zákon o rozpočte, ktorý zahŕňal financovanie verejnoprávnych médií. Minister podľa vyjadrenia pristúpil k takémuto opatreniu v súlade so snahou novej vlády o odpolitizovanie verejnoprávnych médií . Následne vymenil šéfov a správne rady týchto médií. Poplatok za používanie televízneho alebo televízneho a rozhlasového prijímača je 27,30 poľského zlotého (6,37 eura) mesačne.
RAKÚSKO: V Rakúsku je verejnoprávny vysielateľ ORF najväčším rakúskym mediálnym poskytovateľom, ktorý prevádzkuje štyri celoštátne televízne a dvanásť rozhlasových kanálov, ako aj širokú škálu webových stránok. Financovaný je formou koncesionárskych poplatkov, ktorý platia všetky domácnosti. Ten predstavuje 15,30 eura mesačne. Tieto príjmy tvoria dve tretiny rozpočtu ORF, zvyšok pochádza z reklamy a iných príjmov.
ORF je formálne verejnoprávnou nadáciou a ako taká musí spĺňať množstvo povinností a mandátov ustanovených v zákone o ORF.
Kontrolu zabezpečuje Nadačná rada, ktorá má obdobné postavenie ako dozorná rada v akciových spoločnostiach. Tento orgán okrem iného vymenúva generálneho riaditeľa a na jeho návrh riaditeľov a krajských riaditeľov, schvaľuje rozpočty a účtovné závierky. Ďalším orgánom je Divácka rada, ktorú zriadil zákonodarca ako orgán na ochranu záujmov poslucháčov a divákov. K jej úlohám a právam patrí okrem iného menovanie šiestich členov Nadačnej rady, vydávanie odporúčaní v oblasti návrhu programu a technického rozšírenia a odvolávanie sa na regulačný orgán.
NÓRSKO: Nórska verejnoprávna televízia a rádio Norsk Rikskringkasting (NRK) je akciovou spoločnosťou vlastnenou štátom. Financovaná bola z koncesionárskych poplatkov, ktoré tvorili 96 % príjmov NRK. Okolo štyroch percent príjmov NRK pochádzalo zo sponzorovania programov, reklám a komerčných príjmov. Poplatok bol zrušený v januári 2020 a financovanie NRK je prostredníctvom zdanenia od každého jednotlivca, ktorý je povinný platiť dane z príjmu v Nórsku.
Koncesionársky poplatok vo výške približne 3 000 NOK (v prepočte 305 eur) platil každý v Nórsku, ktorý má televíziu a rádio. Výšku poplatku stanovoval každý rok nórsky parlament (Stortinget). Od 1.1.2009 je vysielanie NRK kompletne bez reklám, s výnimkou sponzorov jednotlivých programov. Reklama sa môže objavovať len na internetových stránkach. NRK prevádzkuje päť televíznych a pätnásť rozhlasových staníc.
ŠVÉDSKO: Televízny poplatok bol vo Švédsku zrušený 1. januára 2019 a nahradený „všeobecným poplatkom za službu vo verejnom záujme“, ktorý je založený na paušálnej dani z verejnoprávneho vysielania vo výške 1 percenta, obmedzená na 1 300 švédskych korún (približne 126 eur ) na osobu a rok. [145] Poplatok spravuje Švédska daňová agentúra v mene troch verejnoprávnych vysielateľov v krajine Sveriges Television (SVT), Sveriges Radio (SR) a Sveriges Utbildningsradio (UR). Poplatok sa platí za 5 televíznych kanálov, 45 rádiových kanálov a online televíziu a rádio.
ESTÓNSKO: V Estónsku existujú tri verejnoprávne televízne kanály: Eesti Televisioon ETV, ETV2 a ETV+ (ETV+ bola spustená 27. septembra 2015 a väčšinou sa zameriava na ľudí, ktorí hovoria po rusky). Financovanie pochádza z vládneho grantu. ETV je v súčasnosti jednou z mála verejnoprávnych televíznych vysielateľov v Európskej únii, ktorá nemá ani reklamu, ani licenčné poplatky a je financovaná výlučne z národných vládnych grantov. Reklamy vo verejnoprávnej televízii boli zastavené v roku 2002 pre obavy, že jej nízke ceny poškodzujú komerčných vysielateľov. Uvažovalo sa o zavedení systému licenčných poplatkov, ale nakoniec bolo zamietnuté vzhľadom na odpor verejnosti.