Z tohto súdka je aj najnovšia miniséria, s ktorou Netflix vyrukoval počas septembra. Jednotka medzi online televízia si opäť nebabrala s kritickými hlasmi konzervatívnejšej časti publika. Novinka Unbelievable natvrdo ukázala pravú tvár sexuálneho násilia na nevinných ženách a absolútne zlyhanie polície, vyšetrovateľov, procesov a bagatelizovanie témy znásilnenia zo strany mužov.
Desivá realita
Osemdielna desivá výpoveď niekoľkých žien, ktoré sa stali obeťami ohavného činu znova ukázala rapídne rozdiely medzi pohlaviami v bezpečnostných zložkách. Seriál je založený na skutočných udalostiach, ktoré sa odohrali v rokoch 2008 – 2011 v štátoch Washington a Colorado, keď viacero žien nahlásilo sexuálne napadnutie.
Polícia však bola v ich prípadoch absolútne bezradná, páchateľ patril medzi tzv. „čistých zločincov“, čo v preklade znamená, že mal do detailov naštudované policajné postupy pri vyšetrovaní a vedel za sebou pozametať stopy, aby ho nemohli vystopovať.
Svoje obete paralyzoval, zaviazal im oči, následne ich prinútil sa vždy umyť, miesto činu dôkladne poupratoval, bral si sebou dokonca posteľnú bielizeň kvôli identifikácii DNA. Ženy si vyberal náhodne, bez rozdielu veku, postavenia, vzdelania, čím miatol vyšetrovateľom, ktorí nerozumeli jeho výberu a nevedeli sa mu dostať na stopu. Tvorcovia sa rozhodli zamerať sa viac na jednu obeť, ktorá sa stala symbolom ukážkového zlyhania policajných vyšetrovateľov – mužov, následne justície a sociálneho systému.
Foto: Netflix
Hlavná hrdinka ako troska
Marie Adlerová (Kaitlyn Dever), mladá tínedžerka na prahu dospelosti, ku ktorej život bol mimoriadne nemilosrdný od jej narodenia. Rodičia ju opustili, následne sa dostala do pestúnskeho systému, počas rokov zažívala, na striedačku, krušné, aj radostné chvíle. Formovali ju však traumatické zážitky, keď ju pestúni trápili hladom a ona kradla psovi granule, nechýbali fyzické tresty.
Na mladej psychike sa postupne podpisovalo ponižovanie, týranie. Z týchto činov sa postupne spamätala pri pestúnoch, ktorí ju postavili na nohy. Teda aspoň sa snažili. Marie sa stala súčasťou sociálneho programu, kde mladí dospelí musia opustiť pestúnov a postaviť na vlastné nohy. Dostanú malé byty, v ktorých môžu žiť, musia však pracovať, starať sa o seba, okolie, budovať komunitu.
Keď sa však Marie stane jednou z viacerých obetí „čistého zločinca“ jej traumy z detstva sa opäť začnú vynárať a zdeptané dievča nie je schopné dôveryhodne podať výpoveď polícií. Mužskí vyšetrovatelia ju postupne „presvedčia“, že čin sa nestal. Postupne sa proti nej obráti celá jej komunita, priatelia, kolegovia v práci. Situácia graduje, keď uvažuje o samovražde.
Foto: Netflix
Trestuhodné zlyhanie systému
Nakoniec sa celej šialenej situácie „chopí“ americká spravodlivosť, ktorá Marie povláčila po súdoch a aby sa vyhla väzeniu, musela priznať vinu, že si všetko vymyslela a zaplatiť pokutu. Vnútorne rozorvaná Marie je vyobrazená ako trestuhodné zlyhanie všetkých, ktorí nebrali ohľad na jej minulosť, neschopnosť vyjadriť slovami, čo sa jej stalo.
Polícia videla jej pochybnú minulosť, za ktorú v žiadnom prípade nemohla a chopila sa presvedčenia, že si všetko vymyslela. Sledovať príbeh Marie doslova trhá srdce. Divák tak dostal tvrdú exkurziu do útrob prehnitej lokálnej polície, kde je prvoradé všetko zamiesť pod koberec, len aby policajti, nedajbože, nemali prácu. A hlavnou pointou je vyobrazenie akémusi bagatelizovaniu a zľahčovaniu celej problematiky sexuálnych útokov.
Postupne sa však objavujú na vlas rovnaké prípady a na scénu vstupujú dve detektívky – Grace Rasmussen (Toni Collette) a Karen Duvall (Merritt Wever), ktoré sú odhodlané páchateľa predhodiť spravodlivosti s neprestrieľnými dôkazmi, aby justícia nemala ani najmenšiu pochybnosť, že činy sa stali. Prostredníctvom dvoch priebojných žien sa rozbieha príbeh, ktorý ukazuje profesionalitu, empatiu a dôveru voči obetiam.
Foto: Netflix
Vyšetrovanie plné absurdít
Ukazuje sa ďalšia absurdita z policajných reálií, keď bezpečnostné zložky medzi sebou nekomunikujú, nie sú prepojené a páchateľ to dobre vedel. Preto si vždy našiel inú obeť v inom štáte, čo podporuje teóriu o tom, že páchateľ je policajt, ktorý dobre pozná všetky procesy a do detailu vie, čo má robiť, aby ho nenašli. Tým zas vyšetrovanie vstupuje na tenký ľad, keďže najmä mužská časť robí všetko preto, aby zviedla túto stopu iným smerom.
Priam šialené na tomto seriáli je otvorenosť, s akou tvorcovia ukazujú celú túto problematiku nepripraveným divákom, tí zostávajú priam priklincovaní a v nemom úžase, čo sa deje za prahom ich domovov. Každá epizóda prináša vybičované emócie do morku kosti. Urputná snaha detektívok nájsť čo i len stebielko, ktoré by ich naviedlo na správnu stopu, pohľad na obete znásilnení a ich individuálne vyrovnávanie sa s traumou, ktorú prežili a musia nájsť v sebe silu pokračovať v živote ďalej.
Páchateľ im vzal dôstojnosť, keď si celý čin fotil a nútil ich „hrať“ rôzne úlohy, vzal im pocit bezpečia, keď vkročil do ich domovov, namiesto útechy neraz prišlo ešte väčšia poníženie zo strany polície, ktorá mala ich prípad vyšetriť, no dostalo sa im ďalšej rany, keď nebola vôľa nájsť tohto zločinca.
Zaujímavosťou na Unbelievable je fakt, že napríklad prvá epizóda bola celkovo tou najslabšou. Práve pilotná časť má nalákať divákov na ďalšie sledovanie, tu to tak nebolo. Na atraktivite celého príbehu pridávali vždy nasledujúce epizódy, keď do zápletiek napochodovali obe vyšetrovateľky, ktoré svojim rozdielnym postojom k životu priniesli aj humorné situácie do inak temného seriálu.
Foto: Netflix
Takmer žiadna hudba
Ďalším paradoxom je, že absentuje soundtrack. Iba minimálny počet epizód je podfarbený hudbou, tá je aj v tomto prípade len veľmi strohá. Aj vypäté scény sú reprodukované v tichosti, čo len podčiarkuje neskutočnú ťažobu, ktorá sála z každej epizódy a prenáša sa aj na diváka. Aj ten najväčší skeptik je veľmi skoro pohltený celou touto problematikou a núti ho k zamysleniu nad všetkými zlyhaniami, ktoré majú v prvom rade obete chrániť.
Brilantné obsadenie
Samozrejmosťou sú bezchybné herecké výkony. Ako veľký talent sa javí práve Kaitlyn Dever, ktorá stvárnila Marie. Úlohu udupanej dievčiny stvárnila s mrazivou dokonalosťou a vyvoláva potrebný súcit, ktorý absentuje v celom jej životnom príbehu. Zahanbiť sa nenechali ani Toni Collette a Merritt Wever.
Collette je prototypom slobodomyseľnej a tvrdej detektívky s nevyberaným slovníkom, ktorá si nerobí ilúzie o sektore, kde pracuje. Dobre vie, kde číhajú nástrahy a preto si vybudovala imidž akejsi oceľovej tvrdej vyšetrovateľky, aby bola nedotknuteľná zo strany jej kolegov.
Naopak Wever ako detektívka Duvallová je symbolom ľudskosti, verí v Boha, ľudské ideály a slušnosť. Poskytuje obetiam pomocnú ruku, počúva ich, sleduje ich. Dobre vie, že ich zažitá trauma veľmi skoro prevalcuje a počiatočná pretvárka a hrdinstvo vystriedajú depresie a zúfalstvo, vystresované ženy následne si môžu siahnuť na život.
Verdikt
Unbelievable vtiahne diváka do deja postupne, keď sa tak stane, zostane paralyzovaný, šokovaný, smutný, nahnevaný, zdesený. Toto sú potrebné emócie, ktoré sú odrazovým mostíkom pre zmenu, ktorá musí nastať nielen vo vnímaní mužsko-ženského postavenia v spoločnosti, v práci, ale najmä zabrániť páchateľom, aby páchali tieto ohavné činy.