Príbeh o najväčšej katastrofe spôsobenej ľudskou činnosťou netreba nikomu predstavovať, doteraz sa bytostne týka nielen Slovenska. V najnovšom spracovaní prizerajúci diváci dostanú pohľad a príbehy, ktoré doteraz neboli vyrieknuté a to je hlavná devíza celého príbehu, ten doteraz vyvoláva zdesenie a zimomriavky.
Tvorcovia zbytočne nemoralizujú a od začiatku jasne ukázali, že nejdú pátrať po príčinách, ktoré viedli k výbuchu štvrtého jadrového reaktora. Téma, ktorá je živá aj 33 rokoch od katastrofy, stále rozdeľuje svet a každý má svoj názor nato, čo sa udialo 26. apríla 1986. Rozdielne pohľady na tragédiu majú spoločného menovateľa – každý ju odsudzuje. Černobyľ je ukážkou absolútneho zlyhania techniky, ľudského faktora, politických predstaviteľov, politického zriadenia, elitárskych jednotlivcov, čoho dôsledkom bola smrť v tej najkrutejšej podobe.
Seriál, okrem poučenia z minulosti, prináša aj zaujímavé informácie, ktoré rozširujú obzory. Nielen o fungovaní celej jadrovej problematiky, ale je akousi prevenciou a návodom, ako sa správať v krízovej situácii, ktorá sa snáď už nikdy nezopakuje. Zápletkami sa zameriava na individuálnych hrdinov, hasičov, baníkov, lekárov, pracovníkov elektrárne, ktorí obetovali vlastný život, len aby zachránili Európu pred kataklizmou, kým „bezchybný“ komunistický režim mal v prvom rade na starosti haváriu ututlať pred celým svetom a najmä pred úhlavným nepriateľom – USA. Vtedajší Sovietsky zväz mal najväčší strach ukázať slabosť pred Spojenými štátmi. To, že mohol vyhubiť život v Európe už bolo vedľajšie.
Aj preto sa o výbuchu začalo informovať, aj to len veľmi opatrne, až niekoľko dní po udalosti. Civilisti, nielen v neďalekom mestečku Pripjať, žili pokojnými životmi ďalej. Všetci dostali smrteľné dávky rádioaktivity, celý proces evakuácie prebiehal pomaly, zle, nekoordinovane a celé hodiny a dni reaktor vyžaroval smrteľné dávky žiarenia.
Foto: HBO
Černobyľ s jednotlivými zápletkami ukazuje zlyhania jednotlivcov, ktorí sa buď báli priznať chybu a vziať na seba ťažobu viny alebo sa báli režimu. Ich konanie malo za následok, že na mieste katastrofy zomierali ľudia a postupne sa smrť šírili nielen do blízkeho okolia. Výnimkou neboli aj politici, Gorbačov len veľmi pozvoľne prijímal rozhodnutia o evakuácii a potrebných opatreniach, ktoré by zastavili šírenie žiarenia.
Až absurdne pôsobia príbehy hasičov, ktorí ako prví prišli hasiť obrovský požiar reaktora, o ktorom sa oficiálne hovorilo „len“ ako o požiari chladiacej miestnosti. Nič netušiaci muži dostali enormné dávky rádioaktívneho žiarenia, dotýkali sa rozmetaných kusov reaktora. Rýchla smrť, ktorá sa priplazila, bola ako z hororu. Mladí muži zomreli tým najkrutejším spôsobom, akým si možno predstaviť odchod z tohto sveta. Manželky, deti sa dotýkali zomierajúcich blízkych a netušili, že si podpísali rozsudok smrti. Neexistovala žiadna osveta, žiadne pravidlá, ako sa majú správať civilisti pri takejto situácii.
Foto: HBO
Priam šialene vyznievajú príbehy jadrového fyzika Valerija Legasova alebo jadrovej expertky Ulany Khomyukovej, ktorí museli politickú garnitúru doslova prosiť a presviedčať o potrebných opatreniach, ktoré mohli len zmierniť katastrofu, ktorá zrejme spôsobila aj chamtivosť celého systému a testy reaktora, ktoré sa nikdy nemali realizovať. Nechýbal ani dojemný príbeh Ľudmily Ignatenkovej (Jessie Buckley), manželky jedného z hasičov. Tá svojmu manželovi bola oporou až do posledných sekúnd jeho života a sledovala jeho strašnú smrť. Nedbala ani na dôrazné pravidlo, aby sa ho nedotýkala, aj napriek jej tehotenstvu. O niekoľko mesiacov prišlo na svet dievčatko, ktoré žilo len štyri hodiny. Práve dieťa absorbovalo radiáciu a zachránilo matke život.
Akési spravodlivé tresty možných vinníkov sú sci-fi, rovnako ako priznanie si viny. Samozrejmosťou je neustále spochybňovanie na slovo vzatých expertov, ich sledovanie KGB, pohŕdanie zo strany politikov a ich postupné pretvorenie na nepriateľov režimu, keďže vedeli príliš veľa.
Nekončiace sebavedomie, sebaistota prameniaca z neohroziteľnosti politickej moci bránila vidieť celej mašinérii vidieť katastrofu, ktorá sa im odohrala na ich prahu.
Černobyľ so svojou seriálovou podobou je fascinujúcim počinom. Nielen po vizuálnej stránke, ktorá je dokonalá. Reálie v Litve filmárom poskytli skvelé kulisy, ktoré boli ako priam vystrihnuté z komunistických čias. Mrazivo, dychberúco, šokujúco ťahajú celý príbeh jednotlivé zápletky. Individuálne hrdinstvá vháňajú slzy do očí, zároveň spôsobujú oprávnený hnev a nálož otázok – ako je možné, že sa toto dialo. A práve táto otázka je ústredným motívom celého seriálu.
Foto: HBO
Každý diel dáva rany divákovi a nešetrí ho počas celej 60-minútovej stopáže. Kraľuje to autentickosť nielen vo vizuálnom, ale aj hereckom prevedení. Miešajú sa pozitívne, negatívne emócie a veľmi správne zanecháva každého, kto podľahne seriálovému Černobyľu, s pocitom nespokojnosti, hnevu, priam zastaveného rozumu, pričom len málokto tušil, že stačilo veľmi málo a černobyľská katastrofa by mohla zničiť život v Európe, ak by sa nepodarilo uhasiť požiar a jadro by prepálilo a narazilo na vodu.
Právom sa tento seriál dostal špic, aktuálne so svojim 9.7 skóre na imdb.com má titul najlepšie ohodnoteného seriálu sveta.