Najväčšia doterajšia záhada seriálu – ako zomrel dokonalý otec Jack – sa odhalila v druhej sérii a tvorcovia museli prísť s ďalšími „jóbovkami“, ktoré udržia divákov priklincovaných pri obrazovkách. Seriál si po dva roky púšťalo desať miliónov divákov, ratingy sa šplhali do rekordných výšin a This is Us sa zaradil medzi najsledovanejšie seriály v USA.
Lenže ošiaľ akosi počas aktuálnej tretej série mierne poľavil. Hoci producenti tvrdia, že majú premyslený plán na niekoľko sezón dopredu a dokonca vedia, ako sa seriál skončí, súčasný príbeh to až tak tomu nenasvedčuje. A mierne opadol aj divácky záujem. Priazeň publika už skĺzla pod hranicu deviatich miliónov, aspoň rating sa udržuje pri rekordnej hranici 2.0 a This is Us poráža napríklad najsledovanejšiu súťaž Ameriky – The Voice.
Je ešte vidno očividná nádej divákov, že sa ich obľúbený seriál vráti do starých koľají a tvorcovia nemôžu váhať. Stratená dôvera sa spravidla nepodarí obnoviť. V čom spočíva problém tretej série? Došli tvorcom nápady?
Aktuálne zápletky sú vo svojej podstate logickým vyvrcholením predchádzajúcich dvoch sezón a je prirodzené, že nemajú ich silu. Základným problémom aktuálneho pokračovania je univerzálnosť pre divákov. Tvorcovia rozohrali v drvivej väčšine príbehy, na ktoré reaguje výhradne americké publikum a pre zvyšok sveta ťažko stráviteľné a najmä cudzie a preto narastá pocit, že kvalitatívne ide dole. Ako pre koho.
Témy, ktoré nezaujímajú väčšinu
Aby zostal v deji milovaný zosnulý otec Jack (Milo Ventimiglia), diváci sledujú jeho príbeh z minulosti, o ktorej nerozprával, o vojne vo Vietname. Do nej narukoval, aby zachránil svojho brata – večného „problémistu“. Tento doteraz kontroverzný konflikt dal priestor na to, aby si scenáristi vybili svoje frustrácie z neslávnej vojny a pritom prišli v poslednej minuloročnej epizóde so „šokom“, ktorý bol jasný od začiatku. Brat hlavného hrdinu žije, hoci rodina žila v presvedčení, že vo vojne padol. Nielen pre našinca je táto zápletka mimoriadne vzdialená a nevie sa emočne napojiť.
To isté platí aj miliónkrát omieľanú politickú tému, keď sa Randall (Sterling K. Brown) vracia k svojej afroamerickej komunite, v ktorej vyrástol jeho biologický otec a chce prevziať úrad starostu a pomôcť tej najnižšej skupine obyvateľstva, ktorá sa borí v existenčných problémoch. Zaznievajú nekonečné frázy o komunite, svojpomoci, sile ducha a do toho tvorcovia primiešali tonu pátosu a klišé o vzostupe jeho popularity. Opäť platí už raz povedané. Je to téma pre obyvateľov USA, ktorí rozumejú týmto problémom, pre ostatných je to mimoriadne otravné.
Žiaľ, tieto dva príbehy sú vysunuté do popredia a zahlušujú omnoho zaujímavejšie zápletky, ktoré sú závanom pôvodného This is Us. Či už ide tému tehotenstva morbídne obéznych ľudí, problematika klesajúcej plodnosti a s tým spojené náročné procesy, ktoré budúcich rodičov dovedú na ťažkú cestu za potomstvom. Veľmi zaujímavo pôsobí aj zápletka so sexuálnou orientáciou tínedžerov, keď si uvedomia, že sú homosexuálne orientovaní a musia sa s tým nielen stotožniť, ale aj predstúpiť pred zvyšok rodiny a dúfať, že láska bude silnejšia ako hlboko zakorenené predsudky.
Tretia séria je plná kvalitatívnych rozdielov a hoci tvorcovia sľubujú ďalšie prekvapenia, jesenná časť série toho dôkazom nebola. Nepomáha ani fakt, že pomaly, ale iste pripravujú divákov na potenciálny koniec seriálu, ktorý nie je stanovený. K pohľadom do minulosti pridali aj pohľad do budúcnosti, čo je vždy pre každý seriál mimoriadne atraktívne. Diváci tak majú možnosť vidieť, kto a ako prežije, respektíve, čo všetko má za sebou. Takzvané flashforwardy sú síce servírované – zatiaľ – mimoriadne opatrne a preto asi nefunguje až tak dobre, ako by si možno tvorcovia predstavovali.