Režisér Jean-Marc Vallée minulý rok vdýchol život ospevovanej minisérii Big Little Lies, pričom druhá séria je plánovaná pre rok 2019. Tentokrát zabrúsil do úplne iných vôd. Od bohatých paničiek sa presunul do totálneho zapadákova, ktorým otriasli chladnokrvné vraždy dvoch mladých dievčat.
Mestečko Wind Gap je známe len bitúnkom ošípaných a silnou komunitou ľudí, ktorí sú rozdelení do dvoch skupín – bohatých a chudobných – nič medzitým neexistuje. Tí bohatí si žijú vo veľmi malej komunite, tí menej šťastní sú vo veľkej presile. Existujú vo zvláštne uzavretom kruhu, z ktorého všetkých vytrhnú beštiálne vraždy. Vyvstáva však strašidelná dilema. Kto je vrahom v silne uzamknutej komunite? Je to sused odvedľa? Predavač v obchode? Alebo niekto z bohatých magnátov? Mohla to byť nevlastná sestra hlavnej hrdinky, ktorá úzkostlivo žije dvojitý život a úspešne to tají pred konzervatívnou a panovačnou matkou?
Foto: HBO
Do toho vstupuje najväčšia outsiderka mestečka – reportérka Camille Preakerová (Amy Adams) – tá pred rokmi utiekla z rodného mesta, aby sa po svojom vyrovnala s traumami z detstva a najmä priniesla článok z miesta, o ktorom svet poriadne ani netuší, že existuje. Výrazne jej roky pomáha alkohol a sebapoškodzovanie, preto nosí veci, ktoré ju viac zahaľujú ako odhaľujú.
Smrť dievčat ju nedobrovoľne nasmeruje na miesta, kde stále driemu jej démoni z minulosti a po rokoch utlmovania vodkou sa začnú drať von. Labilná Camille sa znova ponára do svojho mentálneho pekla, kde ju desí smrť sestry, ale zvláštne vzťahy s matkou Adorou a celým koloritom mestečka. Povesť čudáčky, po jej úteku, vystriedal lesk hrdinstva, lebo nabrala odvahu opustiť komunitu. Nikto však netuší, že za jagavým zovňajškom sa skrýva roztrieštená osoba.
Foto: HBO
Skvelá atmosféra
Prvá epizóda nepriniesla takmer žiadne zvraty, ale seriál je očarujúci ťažko popísateľnou atmosférou. Práve atmosféra príbehu je ťahúňom začiatku celej zápletky, ktorá sa vlastným tempom rozbehne v nasledujúcich týždňoch. Začiatok príbehu veľmi správne stavil na vyvolanie emócií voči jednotlivým postavám, ktorých životné peripetie boli naznačené len v zábleskoch, ale dokázali zaujať a prinútiť pozerať ďalej.
Karty sú rozohraté veľmi zrozumiteľne, divákovi je hneď jasné, že hlavná predstaviteľka je existenciou, ktorá zúfalo potrebuje pomoc, len ju nemá u koho nájsť. Po príchode do rodného mesta, ktoré je jej osobnou mučiarňou, je jasné, že vzťahy v ňom sú prehnité a ticho tolerované. Zvláštna malomestská atmosféra uväznila obyvateľov do vlastného väzenia a nikto nemôže žiť život po svojom. Každý sa obáva toho druhého, že sa dostane do rečí a to je v uzavretej komunite cesta do pekla.
Foto: HBO
Z príbehu sála ťažko uchopiteľná túžba po normálnosti, o ktorú nikto nemá odvahu zabojovať. Každý o každom vie všetko, alebo aj nie. Miestni sa nechávajú navzájom vykúpať sa vo vlastnej špine a dlhodobá frustrácia si vyberá svoju daň a prichádza smrť. Camille sa okrem vlastnej špiny musí ponoriť aj do cudzej, čo ju deptá ešte viac a vracia ju späť do detstva a vracajú sa jej toxické spomienky, ktoré ju roky držia v sebadeštrukčnom zovretí.
Práve strach mestečka je však hnacím motorom pre hlavnú hrdinku, aby poodhalila pravú tvár ľudí, ktorých pozná odjakživa a konečne chce prinútiť mĺkvych malomeštiakov povedať svoj názor, prejaviť sa pred ostatnými a najmä nahlas vysloviť podozrenia a začať búrať zabehnuté bariéry a tabu v komunite. Nedajbože označiť možného vraha a poodhaliť choré vzťahy.
Príbeh lezie pod kožu
Výhodou Ostrých predmetov je fakt, že divák sa veľmi rýchlo dostane pod kožu celému príbehu (alebo je to naopak?) a hoci sa toho na začiatku veľa nestane, je očarený a sleduje každú scénu, ktorá prichádza a dúfa, že možno práve tá bude tou zlomovou. Namiesto odpovedí dostáva ešte viac otáznikov, ktoré chce rozlúštiť a za ruku ho vedie neprekonateľná Amy Adamsová, ktorá podáva šialene dobrý výkon. Jej prvá seriálová úloha je ťažký herecký kaliber a berie dych od momentu, keď sa objaví v prvej scéne. Svojim prejavom okamžite dáva na známosť, že s ňou niečo nie je v poriadku a s pribúdajúcimi minútami odhaľuje svoju krehkú osobnosť podporenú vodkou a ostrými žiletkami.
Strieda sa ľútosť so súcitom, ale aj nepochopením a odmietaním jej udeliť milosť, keď sa vedome ničí. Záblesky z minulosti však postupne podsúvajú akési pochopenie pre jej nepochopiteľné mentálne vývrtky.
Foto: HBO
Úvod seriálu a predstavenie mestečka Wind Gap dáva prvé kúsky do celej mozaiky plnej absurdných vzťahov zviazaných predsudkami a neochotou sa otvoriť jeden druhému, čo v konečnom dôsledku doviedlo hlavnú hrdinku na hranicu medzi životom a smrťou, ona však prefíkane balancuje na okraji života.
Ostré predmety sú mimoriadne čudný seriál. V tom najlepšom slova zmysle. HBO namiesto letnej oddychovky naservírovalo ťažký psychologický pohľad na zlomenú hlavnú hrdinku a nenormálne mesto plné podivínov, medzi ktorými sa skrýva beštiálny vrah. Seriál opäť priniesol niečo nové na obrazovky a ponúkol nevšedný pohľad na sociálne a mentálne rozdiely v izolovanom prostredí.
Príbeh nadchýna neopakovateľnou atmosférou. Epizódy sú napísané veľmi prefíkane a všetky udalosti sú dávkované veľmi presne a v pravý čas. Práve psycho atmosféra seriálu vypĺňa to hrobové ticho medzi jednotlivými momentami, ktoré pohnú zápletky vpred a berú dych. Aj napriek tomu, že sa Ostré predmety ťažko pozerá, tak sú silno návykové a kto ich raz okúsi, tak musí chce a musí pozerať ďalej a to nielen kvôli strhujúcim hereckým výkonom, ale najmä kvôli zvedavosti, ktorá je „nenápadne“ zasiata do diváka hneď po prvej epizóde.