Prvá séria priam obarila divákov príbehom o 17-ročnej Hannah Bakerovej, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život a nahrať svoj posledný odkaz na trinásť kaziet, v ktorých hovorí dôvody, prečo konala tak ako konala. Trinásť príbehov odhaľovalo pokrivené osobnosti teenagerov strednej školy, ktorí neváhali konať nevyslovné zlo, len aby ochránili samých seba a pritom potopili nevinnú Hannah. Tá hľadala len jedno, lásku, priateľstvo a úplne obyčajný život. Ten nenašla. Namiesto toho sa stala obeťou šikany zo strany skupiny ľudí, ktorí tajili vlastné prešľapy a kryli svojho „kamaráta“, ktorý okrem iného znásilnil aj Hannah.
Postupne sa hovorilo úplne otvorene hovorilo o psychických problémoch mladej generácie, homosexualite, alkoholizme, drogách, pocite stratenej existencie. Každý jeden zo skupiny mal svoju vinu na tom, že mladé dievča nadobudlo pocit, že nevládze ďalej žiť svoj mladý život a tak si podrezala žily vo vani.
Druhá séria pokračovala v príbehu tých istých postáv. Len niekoľko mesiacov po tragickej smrti. Na škole sa prevalil škandál so šikanou a najmä sa rozbehol súdny proces zúfalých rodičov verzus školy. Ten sa stal ústrednou dejovou linkou. Postupne sa striedajú tí istí protagonisti šikany a hovoria svoju verziu ich života s Hannah.
Lenže pravda môže mať viac verzií a tvorcovia v druhej sérii poriadne pritvrdili. Opäť v plnej nahote ukázali bezcharakternosť mladých ľudí, ktorí si neváhajú tragický príbeh prispôsobiť, aby sa vyhli spravodlivosti a priznaniu aké sú pochybné osobnosti. Zároveň sa príbeh vracia do minulosti a dopĺňa úlomky prosieb Hanny, ktorá hľadala pomoc u svojej matky. Tá by sme pre svoju dcéra spravila prvé posledné, no ukázalo sa, že zlyhala aj ona a zle vyhodnotila varovné signály, ktoré jej dcéra podsúvala.
Hannah je opäť hybnou silou aj druhej série. Vracia sa v flashbackoch, ale aj prostredníctvom mysle hlavného mužského hrdinu – Claya. Ten sa pokúšal žiť svoj život ďalej, nevie sa však preniesť cez smrť svojej prvej lásky a jeho podvedomie mu ponúka živú Hannah, ktorá sa mu prihovára a núti ho pátrať po ďalších stopách. Najmä, keď sa ukazuje, že Hannah nebola jediná obeť.
Príbeh je znova veľmi ťažký. Veľmi trefne a presne, napríklad, pomenuváva zlyhania systému, školy pri vyšetrovaní šikany. Systém skôr chráni vykonávateľov ako obete a aj pri súdnom procese sa hľadá motív, ktorý by vrhol vinu na mŕtvu obeť. Arogancia moci je priam strašná, snaží sa z obete spraviť slaboduchého jedinca, ktorý „len“ neuniesol väčší tlak okolia a o problémy si koledoval a v podstate si môže za všetko sám. Úplne nepochopiteľne sú chránení tí, ktorí by mali niesť následky za svoje činy. Z príbeh srší neopísateľná krutosť, beznádej, smútok, poukazuje však na krutú pravdu o téme, o ktorej sa väčšinou mlčí a nerieši. Alebo rieši iba na papieri.