Seriál Babylon Berlín inšpiroval skutočný detektív

, 20.01.2018 07:00
babylon berlín, volker bruch, gereon rath,
Komisár Rath sa ponorí do tajomstiev Berlína. Autor:

Nemecký kriminálny seriál Babylon Berlín, ktorý si mohli pozrieť aj diváci na Slovensku, dosiahol veľký úspech doma i v zahraničí. K tomu, že sa teší takej obľube, prispelo aj to, že sa jeho autori pridržiavali dobových reálií. Či už pri opise veľkomesta, kde koncom 20. rokov minulého storočia bujnela zábava, zločin i neresti, alebo pri zobrazení profesionálnej práce polície. Práve v Berlíne tých čias sa totiž položili viaceré základy modernej kriminalistiky a pôsobil tam jeden z najlepších detektívov v Európe - Ernst Gennat.

Z vyšetrovacích metód, aké sa používali ešte aj po prvej svetovej vojne, by sa dnešným policajtom zrejme podlomili nohy. Napríklad zaistenie stôp vo vtedajšom Nemecku prakticky neexistovalo. Keď na miesto činu dorazili prví policajti, najprv ho „poupratovali“ – ak mŕtvy ležal na podlahe, preložili ho na gauč, rozhádzané stoličky či iné veci vrátili na miesto, a ak tam nebodaj našli rozbité poháre, pozametali črepiny… Keď potom dorazili detektívi, mohli sa spoľahnúť už len na to, ako im okolnosti opíšu obchôdzkari.

Ani samotní vyšetrovatelia neboli žiadni experti. Kriminalistiku ani forenzné vedy vtedy ešte nikto neštudoval. Väčšinu zamestnancov kriminálnej služby v Nemecku tvorili bývalí armádni dôstojníci alebo potomkovia schudobnených šľachtických rodín, pre ktorých to bola možnosť, ako spraviť kariéru. Jedinou podmienkou bola maturita. Ešte v roku 1932 malo zo 132 kriminálnych komisárov v Berlíne vysokoškolský diplom len 22 – spravidla vyštudovaných právnikov a medikov.

Keďže väčšina z nich si to povolanie vybrala len ako východisko z núdze, situácia na polícii bývala žalostná. Nad profesionalitou prevažoval amaterizmus a ľahostajnosť. Nepružnosť systému zvyšoval fakt, že jednotlivé policajné oddelenia vôbec nespolupracovali, a to nielen medzi krajmi, ale ani v rámci mesta. Navyše sa neviedla žiadna kartotéka páchateľov ani kriminálnych skutkov.

Volker Bruch ako mladý komisár z Kolína...
Volker Bruch ako mladý komisár z Kolína prichádza do Berlína. Autor: HBO

Rozum a nervy ako zbraň polície

Človek, ktorý to zmenil, sa volal Ernst Gennat (1880 – 1939). Prostredie zločinu dôverne poznal už z domova, jeho otec bol totiž vrchným inšpektorom v berlínskej väznici, kde spolu s rodinou aj býval. Gennat vyštudoval právo, ale diplom nedostal. Z univerzity odišiel o mesiac skôr, lebo sa chcel venovať práci v pruskej polícii. Zložil potrebné skúšky a v auguste 1905 ho vymenovali za komisára.

Gennat postupne odhalil nedostatky celého systému, no príležitosť niečo s tým urobiť dostal až v roku 1926, keď ho povýšili na policajného radcu a zverili mu oddelenie vrážd na policajnom prezídiu v Berlíne. Nový šéf ho následne kompletne zreformoval. Založil „centrálnu inšpekciu“, ktorá koordinovala činnosť podriadených skupín, vytvoril vyšetrovacie tímy aj moderné postupy.

Komisár Gereon Rath zo seriálu Babylon Berlín v...
Komisár Gereon Rath zo seriálu Babylon Berlín v podaní Volkera Brucha. Autor: HBO

Výsledkom bolo, že sa „vraždári“ z Berlína stali najúspešnejšími vyšetrovateľmi v Nemecku a možno aj v Európe. Napríklad v roku 1931 zo 114 prípadov vrážd a úmrtí objasnili až 108, čo je takmer 95-percentná úspešnosť. Sám Gennat počas svojej 33-ročnej kariéry vyriešil 298 vrážd. V čom spočívalo tajomstvo jeho úspechu?

Gennat bol rodený detektív. Tvrdohlavý, vytrvalý, nepodplatiteľný, so zmyslom pre humor a ľudské slabosti. Mal znamenitú intuíciu i pamäť, skvelý pozorovací talent a cit pre psychológiu. Podriadených viedol k tomu, aby sa snažili vcítiť do mysle zločinca. Stal sa tak priekopníkom vytvárania profilov páchateľov dávno predtým, ako sa ten pojem začal používať.

Odborníci oceňujú tiež spôsob, akým viedol výsluchy – žoviálne a prefíkane. K podozrivým sa nesprával pohŕdavo, vulgárne, ani násilnícky. „Kto sa mi obvineného dotkne, ten poletí!“ varoval kolegov. „Našimi zbraňami sú rozum a nervy.“

Stenotypistku Charlotte Ritterovú výborne...
Stenotypistku Charlotte Ritterovú výborne zahrala Liv Lisa Friesová. Autor: HBO

Spolupracoval s novinármi

Gennat bol aj nadaným organizátorom. Aby sa už neznehodnocovali stopy na mieste činu, určil presné kroky, ktoré sa museli dodržiavať. Zaviedol i známe pravidlo, aby sa až do príchodu kriminalistov s ničím nehýbalo. Do služby nasadil aj prvé „vraždárske“ auto. V prípade potreby slúžilo ako laboratórium či kancelária. Do jeho výbavy patrili sklápacie stoličky a stolík, reflektory, baterky, fotoaparáty, gumené rukavice, pinzety, škatule či iné veci potrebné na prácu v teréne.

Pre políciu bolo tiež dôležité mať o všetkom prehľad. Dovtedy bolo bežné, že si kriminalisti vyšetrovacie spisy medzi sebou nevymieňali. Po tom, čo vyšetrovanie uzavreli alebo prerušili, dokumenty skončili v ich šuplíkoch. „Otvoriť znovu taký prípad bolo nemožné. Pre úspech práce kriminálnej polície bola preto nevyhnutná centrálna evidencia všetkých závažných zločinov v Nemecku,“ vysvetlila pre denník Berliner Zeitung historička Regina Stürickowová, ktorá o slávnom komisárovi napísala knihu.

Gennat zriadil obsiahlu kartotéku, ktorá zahŕňala nielen prípady z Berlína a celej krajiny, ale aj významné kauzy zo zahraničia. Vďaka tomu mohli policajti identifikovať i páchateľa, ktorý menil pôsobisko. „Tučný Ernst“ alebo „Budha“, ako Gennata pre jeho postavu prezývali (vážil asi 135 kíl), bol však moderný aj v ďalších ohľadoch. Vyzdvihoval napríklad význam prevencie kriminality, a keďže si bol vedomý, aký vplyv majú na verejnosť novinári, často s nimi spolupracoval.

Seriál Babylon Berlín

  • nakrúcalo sa 185 dní na 300 miestach podľa 16 scenárov
  • v seriáli hralo 230 hercov a 5 000 komparzistov
  • celkovo sa nakrútilo 2 200 hodín filmového materiálu
  • projekt stál zhruba 40 miliónov eur, čím sa stal najdrahším nemeckým seriálom v histórii
Skutočný komisár Ernst Gennat vážil 135 kíl.
Skutočný komisár Ernst Gennat vážil 135 kíl. Autor: Rolf Kremming

Tučný Ernst vošiel do románov

Obdivu a slávy si užil už počas života. Do Berlína sa chodili učiť policajti z celého Nemecka, radili sa s ním známi autori kriminálnych románov a všimol si ho aj film. Slávny režisér Fritz Lang podľa neho už v roku 1931 vytvoril postavu detektíva v nemeckom trileri M – Mesto hľadá vraha. Gennatovou prácou sa inšpiroval i nemecký spisovateľ Volker Kutscher pri písaní románov o komisárovi Gereonovi Rathovi, ktoré sa stali predlohou pre seriál Babylon Berlín. Postava Gennata sa tam dokonca zjavila vo dvoch častiach.

A že bola nemecká metropola skutočnou liahňou zločinu, niet pochýb. V roku 1929 tam polícia registrovala zhruba 60 veľkých zločineckých bratstiev s približne 1 600 členmi. Združovali napríklad zlodejov, stávkových podvodníkov, výpalníkov, pasákov či vykrádačov trezorov. Drogoví díleri predávali morfium v ampulkách, hnedé guľôčky s ópiom či kokaín.

Berlín s 3,8 milióna obyvateľov bol však zároveň aj veľmi tolerantným mestom – pre ľudí akejkoľvek sexuálnej orientácie. Napríklad len homosexuáli mali k dispozícii asi sto lokálov v centre mesta. V roku 1922 polícia evidovala tiež okolo 300 nevestincov a 10-tisíc prostitútok…

Podľa novinára Seftona Delmera vládol v Berlíne 20. rokov „šialený virvar“, ktorý pripomínal „pitky v Pompejach v predvečer erupcie Vezuvu“. Tento „tanec na vulkáne“ ukončil až o pár rokov neskôr nástup nacistickej diktatúry.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#oseriáloch #HBO #Babylon Berlin
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk