Od novej série sa očakávalo veľa, mala nadviazať na úspech svojej predchodkyne, pokiaľ možno predčiť ju v kvalite a dostatočne budovať ďalšiu mytológiu seriálu. Celá snaha sa podarila napoly. Stranger Things stále má svoju neopakovateľnú atmosféru, bolo však cítiť, že niektoré veci sú navyše a majú za úlohu „len naťahovať čas.“ Čo je celkom prirodzené a trpí tým každé pokračovanie. Našťastie stále prevažuje kvalitne spracovaný príbeh, ktorý prebije ukazujúce sa nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku divák veľmi skoro vytesní.
Druhá séria mala o jednu epizódu naviac oproti tej prvej. Reálne by stačilo sedem, aby príbeh nestratil „drive“ a postupne nebili do očí veci, ktoré tam nemuseli byť a divák by sa nemusel pozastavovať nad „čudnými odbočkami“ v inak dobre fungujúcom príbehu. Po mierne ťažkopádnom začiatku série, ktorý trval dve epizódy, sa razom ukázala tá pravá pointa druhého roku vysielania a opäť všetko začalo šliapať tak dobre, ako každý očakával.
Nová séria ukázala ešte väčšiu temnotu a monštrum z „upside down“ sveta, ktorá sa snažila predrať do nášho sveta. V podzemí sa tento parazit začal nenápadne šíriť, jeho postup si však všimla partička hlavných hrdinov, ktorá opäť musela zachraňovať svojho kamaráta Willa, ktorého posadlo monštrum a stal sa špiónom pre predierajúce sa zlo. Práve nepriateľ patril v druhej sérii k tomu najlepšiemu, čo druhá séria priniesla. Rozširujúce sa žily monštra v podzemí, jeho mäsožraví prisluhovači a svet „upside down“ sú tým lákavým a tajomným, ktoré divák chce viac spoznať a dostáva sa mu len málo, čo burcuje ešte jeho zvedavosť.
Zbytočné nové postavy
Stále fungovala chémia medzi detskými hercami, z ktorých najviac trčal výkon Millie Bobbie Brown ako Jedenástky. Tá svojím výkonom si ukradla všetku pozornosť v scénach, v ktorých účinkovala. Jej citlivý, častokrát srdcervúci prejav v snahe nájsť odpovede o samej sebe boli to najlepšie, čo sa odohralo v jednotlivých epizódach. Chlapčenské osadenstvo nezaostávalo, no predviedli svoj štandardný výkon z prvej série a držia latku veľmi vysoko. Je jasné, že fanúšikovia stoja pri zrode nových veľkých hviezd.
Nové postavy, ktoré tvorcovia prirodzene chceli ponúknuť v rámci príbehu nezafungovali. Jednoducho boli navyše a nepotrebné. Dvojka by sa bez nich zaobišla, aj keď dobre mienené osvieženie sa minulo účinku. Bolo očividné, že ich úloha v príbehu bude rásť v nasledujúcich sériách, teda najmä Max, ktorá je novou členkou partie. Pomerne ako päsť na oko bola prítomnosť Bena, ktorého osud bol spečatený v závere série a veľmi vadila Kali – „sestra“ Jedenástky. Okrem nesympatickej herečky a nesympatického vykreslenia jej charakteru bolo jediným pozitívom jej protiklad oproti Jedenástke a podčiarknutie faktu, ako sa dajú zneužiť schopnosti, ktorými dievčatá oplývajú. Práve siedma epizóda bola najviditeľnejšou vatou celej série, ktorá bola necitlivo vsunutá do deja. Kali so svojou bandou zlodejov sa určite vrátia aj v tretej sérii, kde by jej význam mal narásť.
Nie vždy správny vývoj postáv
Popri záchrane kamaráta a aj malého mestečka stíhali všetky postavy budovať svoje osobné linky, ktoré boli sympatické najmä v prípade detských postáv. Prvá láska, ich odhodlanie, viera v dobro a nadhľad, ktorí už dospelí nemajú z nich robili hrdinov, ktorých výkony nerušili. Joyce (Winona Ryder) predvádza dobré výkony obetavej matky, ktorá pre svojho syna spraví čokoľvek. Doslova. To isté platí aj pre Hoppera (David Harbour), ktorý v Jedenástke našiel akúsi náhradu svojej zosnulej dcéry a snaží sa nadviazať na úlohu dobrého otca. Obe tieto postavy odkrývajú svoju vnútornú podstatu a sú ľahko stotožniteľné. Rušivo pôsobilo zbytočné vysúvanie týchto postáv do životu nebezpečných situácií, ktoré s prehľadom prežili. Aj napriek tomu, že profesionáli v alternatívnom svete zomierali po pár minútach. Toto zaobchádzanie im bagatelizovalo vážnosť ich charakterov.
Druhej sérii sa podarilo udržať si svoj kvalitatívny nadštandard, hoci tentokrát boli zakopnutia už badateľnejšie. Čaro a atmosféra, ktorá sála z príbehu vyvažuje všetko negatívne a diváci by sa nemali nechať odradiť, celá zápletka dokáže vynahradiť a ospravedlniť svoje chyby. V globále druhý rok vysielania dokázal pokračovať v odkaze, ktorý prvá séria položila. Zdanlivý happy end na konci je však dobre namiešanou kamuflážou. Temnota sa nevzdáva a malé víťazstvo ešte neznamená vyhratú vojnu. Monštrum je tak blízko a jedného dňa si nájde štrbinu, cez ktorú zaseje temnotu do nášho sveta.
Tretia séria by sa mala objaviť až v roku 2019.