Pevnosť Boyard sa v tvare oválneho prstenca dvíha uprostred mora medzi francúzskymi ostrovmi Oléron a Aix. Po celom svete ju preslávila televízna súťažná šou, ktorá túto historickú pamiatky pochádzajúcu ešte z čias Napoleona zachránila.
Stavba historickej pevnosti sa začala v roku 1804 počas vlády Napoleona Bonaparteho a mala byť obranou proti inváziám nepriateľských lodí do prístavu Rochefort. Neskôr slúžila ako väzenie a potom bola opustená, až kým ju v roku 1988 nekúpil producent televíznej hry Jacques Antoine.
Čítajte aj Veľké značky dávajú od Végha ruky preč: Známy slovenský pivovar s ním ruší spoluprácu
Populárna televízna šou sa v pevnosti nakrúca od roku 1990, po dokončení komplexnej rekonštrukcie, zavedení elektriny a vybudovaní plošiny pre uľahčenie prístupu televíznym štábom. Legendárnu pevnosť sa v nej pokúša dobyť skupinka súťažiacich, ktorí musia v niekoľkých náročných disciplínach ukoristiť kľúče a indície, aby mali čo najlepšiu východiskovú pozíciu pri záverečnom získaní zlatého pokladu.
Pevnosť Boyard sa stala ikonou televíznej zábavy a pôvodom francúzsky formát bol licencovaný do zhruba 40 krajín vrátane Slovenska. V roku 2020, kvôli covidovej pandémii, po prvý raz žiadna zahraničná krajina nenatočila svoju vlastnú verziu. Pôvodne sa v tom roku očakávala účasť šiestich krajín vrátane Švédska, Maroka, Ruska a Dánska. Bol to doteraz prvý a jediný rok, v ktorom bola natočená iba francúzska verzia.
Markíza s vlastnou verziou šou
Na Slovensku začala súťaž pod názvom Pevnosť Boyard vysielať televízia Markíza v roku 1998. Išlo o jeden z prvých licencovaných formátov na slovenských obrazovkách a v tom čase aj jeden z najväčších a najnáročnejších televíznych projektov. Markíza bola vôbec prvá televízna spoločnosť z východnej a strednej Európy, ktorá vyrábala vlastnú verziu šou so svojimi súťažiacimi. Česká Nova, ktorá vtedy Pevnosť Boyard vysielala už dlhší čas, preberala len hotové programy iných krajín.
Markíza odštartovala svoju vlastnú verziu šou 24. septembra 1998 a v prime time ju uvádzala raz za mesiac. Prinášala jej nadpriemerné výsledky sledovanosti, preto o rok neskôr priniesla aj druhú sériu a reprízy vysielala dlhé roky na menších staniciach. Moderátormi boli Stano Pavlík s Andreou Timkovou, úlohy Otca Fourasa sa zhostil Ľubo Gregor, neskôr Marián Zednikovič. O poklad v nej v extrémnych súťažiach bojovali vtedajšie slovenské celebrity ako Marek Ťapák, Iveta Malachovská, Martin Nikodým, Jozef Vajda, Maroš Kramár, Andrea Verešová, Zuzana Belohorcová a mnohí ďalší.
Reštart po dvadsiatich rokoch
Po takmer dvadsiatich rokoch, v roku 2017, Markíza na svoje obrazovky šou vrátila. Otca Fourasa stvárnil herec Michal Ďuriš, moderátormi boli Martin Nikodým a Diana Hágerová, nechýbali ani trpasličí sprievodcovia po pevnosti Pakľúč a Ciferník, rešpekt budiaci Gebuľa či krotiteľka tigrov Félindra. V desiatich dieloch sa v päťčlenných súťažných tímoch predstavilo 50 známych hercov, moderátorov či športovcov. Nechýbali medzi nimi napríklad Barbora Švidraňová, Martin Mňahončák, Roman Juraško, Mirka Almásy alebo Adriana Poláková.
Čítajte aj Naďalej budeme pozývať zástupcov koalície, tvrdí Markíza. Na telo to napriek vládnemu bojkotu nevzdáva
Pevnosť ohrozujú rozmary počasia
Pevnosť Boyard v súčasnosti ohrozujú rozmary počasia. Pre nedostatočnú ochranu pred nápormi vĺn je táto pamiatka z 19. storočia „odsúdená na skazu“, uviedol v francúzsky departement Charente-Maritime. Ak nebudú vybudované štruktúry, ktoré pevnosť Boyard ochránia pred morskými prúdmi a vlnobitím, stavba nevyhnutne prepadne skaze, uviedli miestne úrady. Pevnosť potrebuje do roku 2028 investície za 44 miliónov eur, práce sa majú začať už v roku 2025.
Pevnosť pochádza z čias Napoleona, neskôr sa premenila na väzenie. V roku 1913 prestala byť súčasťou vojenského majetku a nepoužívala sa až do roku 1950, keď bola zapísaná na zoznam historických pamiatok. Aj potom ale ležala ľadom, kým ju v roku 1962 v aukcii kúpil istý belgický zubár. Ten ju v roku 1988 predal producentovi televíznych hier Jacquesovi Antoineovi, ktorému sa už v hlave črtal nový koncept súťaže.
Nasledujúci rok bola pevnosť predaná za symbolický jeden frank departmentu Charente-Maritime, aby sa postaral o všetku obnovu a údržbu stavby. Tá stojí každý rok niekoľko sto tisíc eur, čo je však len kvapka v mori v porovnaní so ziskami zo šou a od tisícov turistov, ktorí každý rok obdivujú strohú siluetu pevnosti, ktorá je dostupná len loďou alebo vrtuľníkom.
Foto: Profimedia