Väčšina obyvateľov Slovenska podporuje systém liberálnej demokracie, ktorý je založený na princípoch rovnosti, ľudských práv a osobných slobôd. Túto dôveru vyjadrilo až 80 % respondentov. Zaujímavosťou je, že relatívne vysoké percento Slovákov, konkrétne 36 %, prejavilo istú sympatiu k totalitnému systému bez možnosti voľby.
V oblasti postojov k západným hodnotám existujú v regióne rozdiely, pričom Slovensko, Bulharsko a Rumunsko prejavujú najväčší pocit ohrozenia zo strany západnej spoločnosti. Tento trend je podnecovaný dlhodobými informačnými kampaňami z Kremľa a domácimi politickými silami, ktoré západné hodnoty prezentujú ako hrozbu pre „tradičné hodnoty“.
Čítajte viac Kotleba páli vlajku EÚ, sám však kandiduje v eurovoľbách
Téma LGBTI+ komunity je pre Slovákov kontroverzná. Hoci až 71 % občanov Slovenska súhlasí s tvrdením, že tolerancia bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo farbu pleti je pre spoločnosť dôležitá, len 36 % podporuje záruku práv, ako sú manželstvá alebo adopcia detí, pre sexuálne menšiny. V porovnaní s minulým rokom však dochádza k približne osempercentnému nárastu v tejto kategórii.
Čo sa týka médií, takmer tri štvrtiny Slovákov súhlasia s tým, že médiá v krajine sú slobodné. Dôveru v nich však vyjadruje len polovica občanov, čo je stále viac ako v ostatných krajinách regiónu.
Globsec však zároveň upozorňuje, že údaje o dôvere v slobodu médií môžu byť skreslené snahami o kontrolu veľkých mediálnych domov, legitimitou dezinformačných platforiem a odmietaním spolupráce s hlavnými mediálnymi kanálmi. Tieto faktory môžu posilňovať presvedčenie prívržencov „alternatívnych médií“, že sú „konečne slobodné“.
Na záver, na Slovensku rezonujú aj dezinformačné a nenávistné kampane zamerané proti neziskovým organizáciám, migrantom a LGBTI+ ľuďom. Až 38 % Slovákov, teda najviac v regióne, si myslí, že neziskové organizácie sú tzv. „zahraniční agenti“, a len 51 % vníma ich dôležitosť pre spoločnosť.
Slovákom sa v EÚ páči
Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO) podporuje približne 70 percent Slovákov. Podpora oproti roku 2023 vzrástla. Vyplýva to z prieskumu, o ktorom informovala organizácia Globsec. Realizovaný bol na prelome marca a apríla na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov.
V roku 2023 dosahovala na Slovensku podpora členstva v NATO 58 percent, v najnovšom prieskume o 11 percent viac. V prípade členstva SR v EÚ vzrástla podpora zo 64 na 72 percent.
„Prudký pokles podpory pre EÚ a NATO na Slovensku v roku 2023 bol pravdepodobne spôsobený politickou kampaňou pred parlamentnými voľbami, ktorá sa prakticky viedla od začiatku roka a mnohí politickí predstavitelia v nej využívali EÚ aj NATO na šírenie dezinformácií. Tento rok už tých dezinformácií bolo menej a ľudia sa vrátili k istotám zahraničnej spolupráce so západnými partnermi,“ vysvetlila spoluautorka reportu Globsec Trends Katarína Klingová.
Čítajte viac Youtubová kariéra Bukovského sa skončila: Platforma jeho kanál zmazala
Členstvo Ukrajiny v západných inštitúciách si želá 30 percent Slovákov, čo je najmenej z regiónu. V otázke, kto je primárne zodpovedný za vojnu na Ukrajine, si už druhý rok za sebou približne 40 percent respondentov na Slovensku myslí, že je to Rusko, 51 percent viní západ alebo Ukrajinu samotnú.
V otázke, kto je primárne zodpovedný za vojnu na Ukrajine, si už druhý rok za sebou približne 40 % respondentov na Slovensku myslí, že je to Rusko. 51 % viní Západ alebo Ukrajinu samotnú.
Takmer polovica Slovákov taktiež nevníma Rusko ako hrozbu pre Slovensko a 27 % z nich Moskvu vníma ako kľúčového strategického partnera. Pre porovnanie, USA vníma ako hrozbu až 41 % Slovákov.
Z prieskumu tiež vyplýva, že približne 38 Slovákov si myslí, že neziskové organizácie sú tzv. zahraniční agenti. Za dôležité pre spoločnosť vníma neziskovky približne 51 percent opýtaných.
Prieskum bol realizovaný okrem Slovenska aj v Bulharsku, Česku, Estónsku, Litve, Lotyšsku Maďarsku, Poľsku a Rumunsku.